PREŠOV. Spoločnosť Fecupral chce zvýšiť kapacitu prešovskej spaľovne nebezpečných odpadov z terajších tisíc na 21-tisíc ton ročne. Zámer kritizujú predstavitelia samosprávy i ochranári.
Radnica s projektom spočiatku súhlasila, pod tlakom verejnej mienky však zmenila názor. Konateľ spoločnosti Štefan Hanigovský ubezpečuje, že spaľovňa vďaka špičkovej technológii, ktorú používajú v najvyspelejších krajinách Európskej únie, nezhorší životné prostredie a neohrozí zdravie obyvateľov.
Samospráva nesúhlasí
Informácie o zámere prenikli na verejnosť prostredníctvom poslankyne mestského zastupiteľstva Márie Čížikovej (SDKÚ). „Podnet sme dostali od občanov z občianskeho združenia Táborisko. My sme o tom nemali ani tušenie,“ povedala Čížiková.
Pri preverovaní podnetu poslankyňu prekvapilo, že v súvislosti so zámerom mesto zaslalo ministerstvu životného prostredia kladné stanovisko a na rokovaní, ktoré ministerstvo zvolalo, sa za samosprávu nikto nezúčastnil.
VIDEO - Poslankyňa Mária Čížiková a primátor Pavel Hagyari o projekte
VIDEO - Mikuláš Jesenský
„Myslím si, že spaľovňa s kapacitou 20-tisíc ton odpadu nepatrí do širšieho centra mesta neďaleko obytnej zóny. Navyše, keď v nej chcú likvidovať nebezpečné látky,“ zdôraznila poslankyňa.
Primátor Pavel Hagyari tvrdí, že súhlasné stanovisko k zámeru vydal pracovník útvaru hlavného architekta bez jeho vedomia a chce z toho vyvodiť personálne dôsledky.
Ako povedal Hagyari, spaľovňa síce stojí v priemyselnej časti, v budúcnosti však mesto počíta aj v tejto lokalite s obytnou zónou.
„Osobne nepodporujem rozšírenie kapacity spaľovne, ktorá je v širšom centre mesta. Verím, že aj väčšina poslancov bude proti.“
Konateľ: Obavy sú zbytočné
Konateľ spoločnosti Fecupral Štefan Hanigovský hovorí, že nemá dôvod niečo tajiť.
„Nejdeme stavať novú spaľovňu, ani ju rozširovať. Väčšiu kapacitu chceme dosiahnuť modernizáciou. Mesto sa malo v tomto štádiu vyjadriť len k umiestneniu stavby. Samozrejme, zámer dáme aj na verejné prerokovanie.“
Obavy z negatívnych vplyvov projektu na životné prostredie sú podľa neho neopodstatnené. Zámer počíta s využitím technológie dvojstupňového spaľovania pri extrémne vysokých teplotách a s mimoriadne účinným filtrovaním emisných látok.
„Využívajú ju najmodernejšie spaľovne v Holandsku, Nemecku či vo Švajčiarsku. Štúdie dokazujú, že emisie sú hlboko pod limitmi Európskej únie. Sú dokonca nižšie ako z kotlov na tuhé palivo, ktoré bežne používajú v rodinných domoch.“
Cieľom projektu je podľa Hanigovského aj energetické zhodnocovanie odpadov. Spaľovňa by tak ako doteraz zásobovala teplom okolité závody, navyše by vyrábala elektrickú energiu. „Oleje, PCB látky a ďalšie nebezpečné odpady oveľa viac ohrozujú životné prostredie na skládkach, kam sa väčšina z nich u nás aj dostáva. Certifikovaná technológia, ktorú už úspešne odskúšali v najvyspelejších krajinách, je najprijateľnejšia forma ich likvidácie,“ dodal Hanigovský.
