Necelých dvadsať rokov po veľkej ruskej imigračnej vlne sa Izraelčania naučili piť a v niektorých prípadoch doslova slopať. Kým pred pár rokmi ste na izraelských uliciach sotva stretli „neruského“ opilca, teraz sa tam povaľujú aj domáci.

A ako o všetkom, aj o tom sa teraz v Izraeli horlivo kibicuje. Vraj alkoholová pliaga z Ruska ohrozuje izraelskú mládež, rozbíja rodiny a do ambulancií privádza ľudí so stvrdnutou pečeňou. Faktom je, že rodení Izraelčania, aspoň tí, čo ich poznám, pijú veľmi málo alebo vôbec.

Od nich na návšteve nepočujete otázku, čo budete piť, nasledovanú zoznamom alkoholických nápojov. Tiež vás takmer nikdy nevyzývajú, aby ste si spolu dali rundu, a keď vás už pozvú na pivo do krčmy, myslia doslova jedno pivo.

Sedia pri ňom celý večer a skonzumujú s ním asi päť balíčkov arašidov.

Stále som nezistila, či nepijú pre to, lebo je tu skoro stále teplo a alkohol ľuďom rýchlejšie udrie do hlavy, či je to kultúrna a náboženská záležitosť, alebo to, že alkohol je tu, hlavne v reštauráciách, dosť drahý.

Pritom na letisku v Tel Avive vidíte ľudí, ako tam v „duty free“ nakupujú kartóny najlepšieho alkoholu a nechávajú si ich poslať domov, lebo ich autá sú malé na to, aby to všetko odviezli.

Asi sa z tých fliaš tešia, ako jeden náš známy, čo nám ukazoval svoj „bar“ v miestnosti, ktorá má inak slúžiť ako „kryt“ v prípade vojnového konfliktu. Mal ich tam neúrekom.

Na niektorých som si všimla nálepky z obchodu s dátumom prvej vojny v Perzskom zálive. A tak som pochopila, že on si z tých­ fliaš za celý čas, čo sedel v kryte a čakal, či mu nepadne na hlavu raketa od Saddáma, ani nelogol na guráž.

Tomu hovorím železná vôľa zmiešaná so zberateľskou vášňou. Super mix ako dobrý drink.