BRATISLAVA. Zabezpečiť povinnú školskú dochádzku pre mladistvých v ústavoch na výkon trestu zaviazala ministerstvo školstva vláda pred šestnástimi rokmi. Podľa väzníc ministerstvo vec neriešilo. Na podnety väzníc nereagovalo ministerstvo školstva ani po tom, ako sa pred dvomi rokmi znížila trestná zodpovednosť na štrnásť rokov.
Rezort školstva na otázky SME, prečo problém nerieši, odpovedalo, že v novom školskom zákone zapracováva pripomienky zboru. Nekonkretizovalo ako.
Robia, čo môžu
Generálna riaditeľka Zboru väzenskej a justičnej stráže Mária Kreslová hovorí, že povinnosťou zboru je odsúdeným umožniť získať základné vzdelanie. Za vzdelávanie zodpovedá však ministerstvo školstva. „Bohužiaľ, spolupráca s rezortom školstva je pre zbor dlhodobým problémom,“ tvrdí Kreslová.
Ministerstvo školstva je už dlhé roky nečinné, a preto sa väznice pokúšajú pomôcť si samy. Niektorým sa podarilo dohodnúť so školami v ich lokalitách. Ich učitelia chodia učiť do väzenia. „Nie je to systematické riešenie, pretože takéto vzdelanie nie je akreditované,“ hovorí Kreslová. Okrem toho riaditelia škôl chcú od ústavov peniaze za vyslanie svojho učiteľa. V Košiciach je to napríklad za rok 2006 zhruba 200tisíc korún.
Mladiství odsúdenci sú najmä v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch. So školami v okolí sa ústav nedokázal dohodnúť. Chýba vykonávací predpis ministerstva školstva, ktorý by riešil otázky s tým spojené. „Problémy škôl spočívajú v nejestvujúcej legislatíve, nedostatku personálu, vo financovaní, v organizácii ich činnosti a mnohých ďalších formálnych otázkach,“ tvrdí riaditeľ sučanského ústavu Juraj Bačík.
Kurzy nenahrádzajú školu
Pre väzňov sa ústav snaží zabezpečiť iné vzdelávacie aktivity, ktoré by ich pripravili vstúpiť na trh práce. „ Tieto aktivity nemožno považovať za vzdelávanie na zabezpečenie povinnej školskej dochádzky,“ hovorí Bačík. Ide o kurzy kuchár-čašník, stolár či doplnenie základného vzdelania druhého stupňa.
V Sučanoch majú skúsenosti aj s eurofondmi. Za uplynulé dva roky z nich získali zhruba pol milióna korún.
Bačík hovorí, že za ne vybavili multimediálnu učebňu, materiál na činnosť jednotlivých kurzov, tvorivých dielní, ale aj na lektorov.
Pomáhajú mimovládky
Ústav spolupracuje aj s rôznymi mimovládnymi organizáciami. V rámci projektu Druhá šanca s odsúdenými pracovalo martinské združenia K.A.B.A. Zabezpečilo im kurzy matematiky, slovenčiny, ale venovali sa aj osobnostnému rozvoju. „Hovorili sme o hodnotách, o ich cieľoch, o tom, ako majú vystupovať pred zamestnávateľom. Písali si aj životopis,“ hovorí riaditeľka združenia Mária Kubišová. Nešlo o klasickú výučbu. „Pracovali sme s nimi zážitkovým učením, teda formou kreslenia. Bolo to pre nich dostupnejšie a viac sa aj zapájali,“ tvrdí riaditeľka.
Na život na slobode ich mal pripraviť aj počítačový kurz či kurz prípravy na trh práce, na ktorom ústav spolupracoval s konzultačným centrom EDUKOS v Dolnom Kubíne. Na kurze prvej pomoci zase spolupracovali so Slovenským Červeným krížom a zdravotníckemu minimu sa odsúdení priučili vďaka Jesseniovej lekárskej fakulte z Martina.
Autor: Veronika Šutková © SME
