PRIŠTINA. Desiatky Kosovčanov sa včera na poludnie fotili pri novom trojmetrovom pamätníku New Born (nový zrod). Ten odhalili na počesť historického vyhlásenia nezávislosti. Po vytriezvení z osláv zažijú zrejme opicu. Po novom zrode ich čakajú staré problémy.
Výpadky elektriny
Najvýraznejší z nich vidieť na každom kroku. Kosovo už počas Juhoslávie patrilo medzi najchudobnejšie časti Balkánu. Divoké 90. roky plné sankcií, etnického násilia a vojny zanechali kosovskú infraštruktúru v žalostnom stave.
Hučiace generátory pred reštauráciami na uliciach pripomínajú kosovské starosti s elektrinou. Na pravidelné výpadky jedinej tepelnej elektrárne v Obiliči si už miestni zvykli. Podobne aj obyvatelia preľudnenej Prištiny na nedostatok vody: vlani netiekla polovicu roka.
V súčasnosti je v Kosove bez práce každý druhý dospelý človek. Aj mzda tých, čo pracujú, je malá, podľa Svetovej Banky priemerne okolo sto eur mesačne. Každodenný život svojim krajanom pomáha zlepšiť kosovská diaspóra žijúca v zahraničí. Z Nemecka, Švajčiarska či Škandinávie príde podľa odhadov dohromady do Kosova ročne až pol miliardy eur.
Neočakáva sa, že by do nezávislého Kosova začali vo veľkom chodiť zahraniční investori. Najmä pokiaľ ani v Európe nie je jednotný názor, či nový štát treba uznať.
Organizovaný zločin
Nevyriešenou vecou v Kosove zostáva aj organizovaný zločin. „Jeho vplyv počas administratívy OSN ešte stúpol,“ povedal vedúci Prištinskej pobočky International Crisis Group Alexander Anderson. Pripúšťa tiež jeho prepojenie na kosovských politikov.
Napriek problémom zostávajú Kosovčania optimistami. Najmladší národ v Európe (viac ako polovicu obyvateľov tvoria mladí do 25 rokov) sa teší z nového štátu, ktorý na rozdiel od toho, čo vyhlásili v roku 1991, uzná pravdepodobne väčšina západných krajín. Viacerí veria, že im prinesie automaticky lepší život. „Mnohí Kosovčania sa budú musieť zobudiť. V samostatnom Kosove ich nečaká žiadna posteľ plná ruží,“ povedal jeden nemenovaný pozorovateľ OBSE.
