BRATISLAVA. Lesníci chcú stavať ďalšie kontroverzné lesné cesty na území Národného parku Nízke Tatry. Tie, čo postavili pred viac ako dvoma rokmi, už rieši Brusel. Mali sa totiž stavať bez riadnych povolení aj na území, ktoré má byť súčasťou Natura 2000, čo je sieť chránených území európskeho významu.
Európskej komisii poslali sťažnosť ochranári. Ak sa začne so stavbou ďalších 30 kilometrov ciest, ochranári sťažnosť doplnia.
Dvestoročné lesy
„Stavbu povolili bez stanovísk, ktoré mali byť urobené, najmä bez EIA, teda bez posúdenia vplyvov stavby na životné prostredie,“ povedal Erik Baláž z Lesoochranárskeho združenia Vlk.
O stavbu ciest v Mlynnej doline požiadali Lesy mesta Brezno a v Bystrej doline štátne Lesy Slovenskej republiky.
„Ide o najzachovalejšie časti parku, kde doteraz neviedli nijaké cesty a nerobili sa tu lesnícke zásahy. Porasty sú tu staré 150 až 200 rokov,“ hovorí Peter Polák, ktorý ešte vlani pracoval v Štátnej ochrane prírody a podpísal výzvu na odstúpenie jej vedenia.
Výzva hovorila o oslabovaní ochrany po vymenovaní ministra životného prostredia a o menení odborných stanovísk zamestnancov.
Zmenené stanoviská
Aj v prípade nových ciest odišli nakoniec zo Štátnej ochrany prírody iné stanoviská než pripravili odborní zamestnanci.
„Pred vypracovaním stanoviska som si terén prešiel, odporučil som súhlasiť s dvoma zo šiestich ciest. Zvyšné som neodporučil pre nevhodný strmý terén a pre vzácnosť územia,“ hovorí Milan Danko. Posudzoval cesty v Bystrej doline.
Aj Danko podpísal výzvu na odstúpenie vedenia, minulý rok dostal výpoveď.
Cesty v Bystrej doline chceli lesníci stavať už v roku 2005, vtedy ich Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici nepovolil.
Vedúci úradu Ján Žiška potvrdil, že teraz súhlasili, lebo sa zmenilo stanovisko Štátnej ochrany prírody a mimovládne organizácie sa proti rozhodnutiu nemohli odvolať.
Obmedzenie mimovládnych organizácií schválili minulý rok v parlamente koaliční poslanci.
Inak aj v Mlynnej doline
Zmenilo sa i stanovisko Štátnej ochrany prírody k cestám v Mlynnej doline. Bývalé vedenie parku odmietlo tri zo siedmich navrhovaných ciest. V doline chcelo vyhlásiť rezerváciu. V pláne zonácie ju zaradilo do najvyššej zóny, ktorá má zostať bez ľudského zásahu.
V oficiálnom stanovisku Krajskému úradu životného prostredia Štátna ochrana prírody proti cestám neprotestuje. Žiada len „minimalizovať zásahy do biotopov európskeho významu“.
Ochrana pred požiarmi
„Potrebujeme dobudovať sieť lesných ciest, aby mohli hasiči zasahovať,“ tvrdí hovorca Lesov Peter Gogoľa. Rovnako argumentujú lesy Brezna.
Ján Mizerák, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody tvrdí, že súhlasili len s približovacími linkami pre požiarnu techniku. Ak by tomu údajne bránili a vznikol by požiar, mohli by byť braní na zodpovednosť. „Ťažko odmietať, keď niekto argumentuje verejným ohrozením,“ povedal.
