BRATISLAVA. REVÚCA. Pán František má 57 rokov, je na čiastočnom invalidnom dôchodku, nevie si nájsť prácu a jeho manželka už poberá starobný dôchodok. Žijú v Revúcej, v okrese s nezamestnanosťou presahujúcou 20 percent. Ich dcéra študuje na vysokej škole, čo ich mesačne vyjde na 4–tisíc korún.
Od januára dôchodcom, ktorí ešte živia dieťa, patrí príplatok k prídavku na dieťa. Aj keď 300 korún mesačne by rodinný rozpočet podstatne nezlepšilo, pán František o príplatok požiadal. Márne.
Na príplatok nemá nárok, lebo má iba o 50 percent nižšiu schopnosť pracovať. Zákon vyžaduje, aby bol jeho stav ešte o 20 percent horší. Človek s takouto mierou postihnutia má invalidný dôchodok v plnej výške a príplatok mu patrí.
Ministerstvo sociálnych vecí zákon navrhlo, aby dôchodcom s deťmi zmiernilo „objektívnu absenciu zárobkovej činnosti a daňového bonusu“.
Bonus vysoký 555 korún mesačne si rodič nezaopatreného dieťaťa môže uplatniť, len ak za celý predchádzajúci rok zarobil aspoň šesťnásobok minimálnej mesačnej mzdy. Dôchodcovia, ktorí nepracujú, ho logicky nemajú ako získať.
František ani jeho manželka nepracujú. „Štyri roky si nemôžeme uplatniť daňový bonus,“ povedal.
Ministerstvo odhadlo, že príplatok si môže nárokovať čosi vyše 20-tisíc dôchodcov. Na výške ich dôchodku nezáleží.
František má dôchodok 6–tisíc, jeho manželka 7–tisíc korún mesačne. Hovorí, že by o nič nežiadal, keby mal prácu, ktorú márne zháňa už štyri roky.
V okrese s druhou najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku je to však ťažké. Vyhliadky mu zhoršuje vek i zdravotné postihnutie. „Na benzínovej pumpe mi povedali, že som starý.“
Barbora Petrová z ministerstva k Františkovmu prípadu povedala, že o 50 percent nižšia schopnosť pracovať stále znamená 50-percentnú schopnosť pracovať.
