Takmer 30 percent slovenských domácností žije od výplaty do výplaty. Viac ako polovica si však dokáže každý mesiac popri bežných výdavkov odložiť aj nejaké peniaze hlavne pre prípad neočakávanej udalosti.
BRATISLAVA. Tretina domácností na Slovensku minie celý mesačný príjem a nič neušetrí. Nič na horšie časy, nič na letnú dovolenku, ani halier na životnú poistku. Reč je často o domácnostiach, ktoré majú mesačne menej ako 20-tisíc korún a jedného člena rodiny po štyridsiatke.
Z prieskumu spoločnosti GfK Slovakia tiež vyplýva, že vyššie platy nie sú automaticky zárukou toho, že domácnosť niečo usporí.
„Súvisí to najmä s tým, že ľudia s väčším príjmom zároveň splácajú úvery,“ hovorí Barbora Šlosárová z GfK. V domácnostiach, ktoré si dokážu sporiť a splácajú aj úver, nájdete skôr dvadsať až 40–ročných.
Z čistého príjmu dokáže niečo každý mesiac odložiť vyše polovica slovenských rodín. Súvislosť medzi vyšším platom a vyššími úsporami sa prejavuje až pri extrémnych hodnotách.
Šetria dôchodcovia
Naozaj najhoršie aj v možnosti sporiť sú na tom domácnosti, ktoré majú na mesiac menej ako 8-tisíc korún. Tie nadpriemerne často nič neušetrí, hoci nemajú na krku úver. A naopak, domácnosti s príjmom viac ako 50-tisíc korún sú v pomere k ostatným najsilnejšie medzi tými, ktorí aj sporia, aj splácajú úver.
Významnú skupinu ľudí, ktorí ušetria, tvoria dôchodcovia. Takmer štvrtina ľudí nad 60 rokov šetrí. Tieto domácnosti sú zároveň najmenej zaťažené úvermi.
Sociológ Ján Bunčák si myslí, že Slováci sú skôr sporovliví a v oblasti spotreby sú stále relatívne umiernení. „Ak vyše 50 percent ľudí niečo ušetrí, je to vysoké číslo. Sú krajiny, kde dochádza k hromadnému zadlžovaniu, u nás je skôr mierne bohatnutie a zväčšovanie úspor,“ myslí si Bunčák.
Prieskum ukázal, že rozdiely pri míňaní a šetrení málo odrážajú regionálne rozdiely a rozhodujúca nie je ani veľkosť obce.
S úsporami neexperimentujú
Zaujímavé je, čo našinci najčastejšie uvádzajú ako dôvod, prečo šetria. Je to pre prípad núdze. Pre chorobu, alebo pokazený spotrebič.
Šlosárová to vysvetľuje tým, že rodiny chcú mať finančnú istotu, že dokážu riešiť aj neočakávané udalosti.
Domácnosti často sporia aj na rekonštrukciu bytu, vzdelanie a vybavenie domácnosti. Menej na oblečenie, pozemok alebo cennosti. Najčastejšie si domácnosti mesačne odkladajú v priemere 2–tisíc korún. „Toľko si odkladajú najmä ľudia s priemerným príjmom 30-tisíc korún,“ povedala Šlosárová.
Na sporenie využívame na Slovensku najmä bankové služby a aj tu sa správame skôr konzervatívne. Najviac domácností sporí na osobnom účte a vkladnej knižke. Až jedna tretina si ukladá peniaze doma práve na neočakávané udalosti. Najmenej zaužívané formy sporenia sú investície do akciových a zmiešaných podielových fondov alebo cenných papierov.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Od výplaty k výplate
Vo Veľkom Krtíši neušetria. Na bežné výdavky im mesačne zostanú štyri tisícky.
Mesačný príjem rodiny Mileny M. z Veľkého Krtíša je približne 20tisíc korún. Jej manžel je zamestnaný v bani Dolina, pani Milena má stredoškolské vzdelanie, no už niekoľko rokov sa jej nedarí nájsť prácu.
„Každý mesiac je to boj. Sú mesiace, keď rozpočet doslova priškrtíme a podarí sa nám to zvládnuť, no niektoré mesiace ideme do mínusu,“ hovorí. Vtedy si musia požičať od matky - dôchodkyne a v nasledujúcom mesiaci jej peniaze vrátia. „Tá suma nám chýba a zas nás čaká ťažší mesiac,“ hovorí Milena.
Z 20-tisícovej sumy ide približne 16–tisíc na platby za elektrinu, pôžičky, poistné, stravné pre dve deti a náklady na školu. Na bežné živobytie im tak ostávajú v priemere štyri tisícky.
„Hneď po výplate si vypočítam, čo nevyhnutne musíme zaplatiť a čo počká do nasledujúceho mesiaca.“ Šetriť sa snažia na potravinách. „Po výplate si dovolíme aj ovocie a drahšie potraviny, potom kupujeme iba nevyhnutné veci a snažím sa variť aj na dva- tri dni.“
Hoci na sporenie im neostáva, obom deťom založili poistky, aby peniaze mohli v budúcnosti využiť na štúdium. Rodina sa najviac obáva nečakaných výdavkov. „Pokazená chladnička by nám pokazila náladu. Novú by sme kúpili na splátky, čo by nám opäť zaťažilo rozpočet.“
(eta)
Lepší plat na úspory stačiť nemusí
Dve deti, ženana materskej, hypotéka,a neušetria ani z 50tisíc.
Bratislavská domácnosť, celkový čistý príjem vyše 50-tisíc korún, úspory žiadne. Takýchto rodín v hlavnom meste nie je málo.
„Uznávam, že v iných regiónoch by z toho slušne vyžilo aj viac rodín,“ hovorí otec. Na pochopenie reálneho príjmu tejto domácnosti treba odpočítať 15tisíc korún, ktoré mesačne zoberie splátka hypotéky. Starší trojizbový byt v Bratislave kupovali pred štyrmi rokmi, už vtedy vyšiel na viac ako dva milióny korún. Manželský pár sa do Bratislavy prisťahoval a našetrené nemali nič. Posledný polrok platia aj za auto. Na polovicu síce doložili rodičia, ale lízing zoberie mesačne ďalších päťtisíc korún.
Či by vedeli ušetriť? Manželka priznáva, že áno. Nesmela by však komfort, v ktorom žijú jej deti, porovnávať so životmi detí ešte bohatších rodičov. „Snažím sa im kupovať veci na internete z druhej ruky, aby to bolo lacnejšie,“ hovorí. Za značkové oblečenie, hoci secondhandové, priplatí rada.
Rýchly internet, káblovka, dva súkromné mobily, pevná linka stoja mesačne aj vyše dvetisíc korún. „Ušetriť by sme mohli možno pár sto korún mesačne, ale to už dnes nerozhoduje,“ hovorí Peter. To, že by odhlásil rozšírený súbor káblovky či internet, mu ani nenapadne.
(vf)
Dôchodkyňa ušetrí
Penzistka vie ušetriť. Chodí ešte do prácea o cenách má prehľad.
Pani Viera má 66 rokov a v rodine aj medzi blízkymi sa o nej vie, že vždy niečo ušetrí.
Ešte stále si privyrába a chodí aj do práce. V predajni drogérie robí okolo 20 hodín týždenne. Za to dostane 3200 korún mesačne a stravenky za 500 korún. Dôchodok má 9100 korún.
Peniaze bokom si dáva na horšie časy, postupne rekonštruuje aj byt v panelovom dome a niečo sa vždy na sviatky ujde štyrom vnukom, trom dcéram, manželovi a dvom zaťom. „Luxusom“, ktorý si dopraje, je každoročná návšteva kúpeľov vo Vyšných Ružbachoch a cigarety.
Mesačne usporí dve až tri tisícky podľa toho, aké veľké neplánované výdavky ju čakajú. O cenách v obchodoch má dobrý prehľad. S manželom sa dohodli, že on platí nájomné a ona zo svojich peňazí zabezpečuje chod domácnosti, elektrinu a vodu.
(vf)
Sociológ: Tradícia šetrenia na Slovensku nie je
Sociológ JÁN BUNČÁK hovorí, že na Slovenskusú ľudia skôr sporovliví, kedysi to tak úplne nebolo.
Až polovica slovenských domácností podľa prieskumu žije od výplaty do výplaty, tretina navyše nespláca ani žiadnu pôžičku. Nie je to na naše pomery veľa?
„Výsledok prieskumu hovorí, že polovica ľudí si myslí, že nič neušetrí. Ľudia subjektívne hodnotia, či niečo ušetria. Ale či naozaj neušetria, alebo nechcú, lebo momentálne nemusia šetriť, to už je iná vec. Rozhodne ma to číslo neprekvapuje. Pozorujeme to už dávno, že minimálne tretina ľudí žije z mesiaca na mesiac.“
Šetrili ľudia v minulosti viac?
„Napríklad mladší ľudia v meste ani pred dvadsiatimi – tridsiatimi rokmi veľmi nešetrili. Dôležité bolo, kto komu pomáha. Existovala väčšia rodinná súdržnosť. Napríklad mladé rodiny, ktoré sa z vidieka presťahovali do väčších miest, rodiny výrazne podporovali. Tradícia šetrenia nebola ani v minulosti. Naopak by sa dalo povedať, že dnes sú ľudia tým, že musia splácať rôzne pôžičky a hypotéky, nútení viac šetriť.“
Líši sa správanie ľudí u nás podľa toho, v akom žijú regióne?
„Nemyslím si, že by v tom boli výrazne rozdiely. Dá sa síce povedať, že ľudia na vidieku minú menej a teoreticky by mohli usporiť viac, na druhej strane aj menej zarobia.“
Pribúda domácností, ktoré míňajú viac, ako si môžu dovoliť?
„Pribúda takých v súvislosti s bývaním. U mnohých ľudí negatívna bilancia vzniká z toho, že splácajú vysoké pôžičky, často veľkú časť z toho, čo zarobia a musia mať ešte nejakú podporu od rodiny, príbuzných, aby mohli prežiť.“
Aký vývoj očakávate do budúcnosti – k väčšej spotrebe či sporeniu?
„Predpokladám, že Slováci si v najbližšom čase ešte uchovajú tendencie sporenia. Ľudia u nás relatívne dobre pochopili a sú k tomu nútení aj inštitucionálnymi prostriedkami, že vytváranie úspor je niečo, čo umožní zväčšovanie životnej úrovne v budúcnosti.“
Ľudia v prieskume najčastejšie odpovedali, že sporia na prípad núdze, bez bližšej špecifikácie. Čoho sa obávajú?
„Svedčí to o tom, akoby sa ľudia na Slovensku stále trochu ostýchali hovoriť o svojich cieľoch.“ Michal Piško
