Americký film Denník pestúnky balansuje na hranici priemernosti.
Režisérska a scenáristická dvojica Shari Springer Bermanová a Robert Pulcini, ktorá sa už podpísala pod úspešný film American Splendor, siahla teraz k adaptácii knižného hitu Denník pestúnky.
Ich rovnomenný film, žiaľ, balansuje na hranici priemernosti, až pričasto upadá na úroveň vtipného sitcomu. Ani veľmi sľubné herecké obsadenie nemohlo zachrániť a povzniesť tento film.
Annie Braddock (Scarlet Johansson), čerstvá bakalárka obchodu a antropológie, akýmsi nepravdepodobným riadením osudu dostane ponuku: môže byť pestúnkou v bohatej newyorskej rodine.
Z chudobnejšieho New Jersey tak Annie náhle prenikne do vyššej spoločnosti, a pseudoantropologické skúmanie sa tak môže začať.
Pani X (Laura Linney), v kazuistikách tohto druhu je predsa žiaduce zachovať anonymitu skúmaných jedincov, je manželkou vysokopostaveného manažéra, matka jediného syna v predškolskom veku – Grayera. Pani X pochopiteľne nemusí pracovať ani sa starať o domácnosť, slúžka patrí do základnej výbavy.
Predsa však je pani X vyťažená minimálne na sto percent množstvom nezmyselnej dobročinnosti, nákupmi v butikoch a pod. Jej jediným cieľom je, samozrejme, zabiť čas a vyvolať zdanie vlastnej užitočnosti. Je predsa jasné, že takto zamestnaná žena nemôže mať čas na svoje dieťa.
Záletnícky Grayerov otec, prezident akejsi spoločnosti, neprejavuje o chod rodiny žiaden záujem, je stelesnenou aroganciou a natvrdlosťou. Na konfrontácii Annie s týmto zvláštnym svetom voskových figurín stoja dramatické zvraty i komické situácie. Popri simultánnej obligátnej melodramatickej línii zápletky nás na záver čaká nemenej obligátny a nudný happy end.
Denník pestúnky cieľavedome vytvára idealizovaný obraz príslušníkov vyššej triedy ako necitlivých, skrz-naskrz skazených ľudí. Iste, komédia potrebuje tento druh idealizácie, satira je zo svojej podstaty nespravodlivý žáner, ale táto jednostrannosť by nemala prekročiť medze slušnosti voči divákovi.
Bermanová a Pulcini tak vytvorili nepresvedčivé a najmä málo komické postavy, ich čiernobiely neuveriteľný charakter k sebe nechtiac priťahuje viac pozornosti, než by bolo v komédii vhodné. Navyše je v celom filme podtón sociálnej kritiky bohatých a úspešných, a preto tu idealizácia triednych rysov nie je prostým nástrojom komiky, ale často populistickou výpoveďou o spoločnosti.
Tak sa najzaujímavejším rysom filmu stáva zvláštny prerušovaný spôsob rozprávania. Tento postup vsuviek, ktoré neposúvajú samotný dej, ale vynímajú rozprávača mimo vlastného príbehu, je obľúbeným postupom mnohých komédií, spomeňme napríklad výbornú Thank you for Smoking.
Nie je však dobrou vizitkou komédie, ak jej najlepšou stránkou je, že divák, mierne otrávený filmom samým, skúma jej formálnu stavbu.
Denník pestúnky (The Nanny Diaries), USA, 2007, 105 min.
Réžia: Shari Springer Berman, Robert Pulcini. Scenár: Shari Springer Berman, Robert Pulcini. Kamera: Terry Stacey. Hudba: Mark Suozzo.
Hrajú: Scarlett Johansson, Donna Murphy, John Henry Cox, Alicia Keys, Lewis Payton Jr.
Premiéra v SR: 14. februára.
Autor: Jakub Kudláč (Autor je publicista)
