Počas vysokej školy som sa zúčastnil niekoľkých zahraničných seminárov a jeden semester som študoval na Wirtschaftsuniversität vo Viedni. Pomohlo mi to predovšetkým pri príprave diplomovej práce. Môj cieľ však vždy bol jasný: odísť po skončení vysokej školy do zahraničia a tam získať pracovné skúsenosti.
A príležitosť sa naskytla krátko po promóciách. Prostredníctvom medzinárodnej študentskej organizácie AIESEC som dostal možnosť pracovať jeden a pol roka v renomovanej audítorskej firmy KPMG vo Viedni. Nemal som absolútne žiadnu predstavu o tom, do čoho idem, ale riskol som to: zbalil som kufre a presťahoval som sa do Viedne.
Prvým šokom bolo bývanie - AIESEC mi zabezpečila izbu v ubytovni v Kolpingheime. Bola to miestnosť asi dva a pol metra široká a sedem metrov dlhá s jednou poschodovou posteľou a jedným dosť nebezpečne vyzerajúcim spolubývajúcim. A tak sa zrodilo moje prvé manažérske rozhodnutie tohto pobytu: V tejto izbe nestrávim ani jednu noc!
Hneď v ten večer som sa presťahoval k rodinným priateľom vo Viedni, ktorí mi v tejto ťažkej chvíli poskytli nezištnú pomoc.
Nasledujúci deň som nastúpil do práce a zistil som, že o problematike, s ktorou budem pracovať neviem nič. A tak prišli na rad školenia, tréningy a konzultácie.
Mojím prvým klientom bola zhodou okolností firma sídliaca na Slovensku, takže som sa na istý čas presunul na Slovensko. Vtedy sa začala moja niekoľkoročná spolupráca s kolegami z československej KPMG. Veľmi rád spolu s nimi spomínam na skutočné začiatky.
Vždy som mal jasno: chcem začať v zahraničí, a potom sa vrátiť - aj preto, že som veľký československý patriot. Za štyri roky v KPMG som však zistil, že chcem robiť niečo iné. A to robím od roku 1996 v Generali.
V KPMG som sa toho veľa naučil a v Generali som to mohol využiť. A napriek tomu, že niektorí považujú poisťovací biznis za nudný, ja tvrdím, že je nesmierne zaujímavý. Len mu treba rozumieť. Ja som sa učil po nástupe do práce, aj o pol roka neskôr a veľa sa musím učiť aj zajtra, aj budúceho pol roka.
