Nahral som im do počítačov tabuľku, kde sa prepočítavajú mzdové náklady. Okrem pochopenia Excelu som od nich očakával aj to, aby pochopili, ako sa tvoria mzdy. Podrobne som im vysvetlil, že ak na ruku dostanú 12 tisícoviek v čistom, ich zamestnávateľ im musí dať hrubú mzdu 15tisíc.
To nie je všetko. Z hrubej mzdy im musí odpočítať položky na zdravotné poistenie, starobné, invalidné, na nezamestnanecké, úrazové, nemocenské, garančné a na rezervný fond.
Skoro tisícku musia zaplatiť ako daň. Preto im z 15tisíc zostane asi 12tisíc.
Vysvetlil som im, že ani to ešte nie je všetko, pretože aj ich zamestnávateľ musí za nich odviesť peniaze na zdravotné poistenie, na starobné , na invalidné, nezamestnanecké a nemocenské poistenie.
Na prehľadnej tabuľke som im vysvetlil, že z ich 15tisíc korún hrubej mzdy musí zamestnávateľ odviesť tri tisícky štátu, no musí k tomu doložiť ešte svojich päťtisíc, aby bolo všetko poriadku. Ak teda na ruku dostanú 12tisíc, zamestnávateľ musí mať ďalších 8tisíc, ktoré musí odviesť na rôzne platby, a to ešte nemá zo zamestnanca žiaden zisk.
Celé vysvetľovanie smerovalo k tomu, aby pochopili, že ak chcú, aby ich niekto zamestnal a dal im mesačne na ruku 12tisíc, musia odviesť prácu minimálne za 24tisíc, teda dvakrát toľko, aby ich zamestnávateľ mal z nich zisk na platy pre ostatných ľudí, ktorí ich na pracovisku majú na starosti.
Dal som im vypočítať, koľko by to koho stálo, keby chceli mať plat v čistom 15tisíc a 20tisíc korún. Keď sa ma pýtali, prečo sú odvody také veľké, vysvetlil som im, že niekto musí zaplatiť dôchodky, lieky a podpory pre ľudí, ktorí nepracujú. Ak by nezamestnaných ľudí bolo menej, mohli by sa znížiť aj odvody, a na ruku by za tú istú prácu mohli dostať oveľa viac.
Usiloval som sa im vysvetliť, že ak sa v budúcnosti chcú niekde zamestnať a dobre zarábať, musia si to vážiť, a musia pracovať tak, aby ich zamestnávateľ bol s nimi spokojný...
cerven.blog.sme.sk
Autor: Jozef Červeň
