BRATISLAVA. Mesačné sumy, ktoré zamestnanec odvádza na poistení, ukrajujú nie zanedbateľnú časť z jeho platu. V mnohých prípadoch si neuvedomuje, aká percentuálna časť mzdy putuje na aký typ poistenia. Kde končí, na čo a v akom prípade sa použije.
Skúsenosti niektorých zamestnancov však potvrdili, že ani podrobný výpočet odvodov na výplatnej páske nemusí byť zárukou toho, že peniaze do poisťovne zamestnávateľ skutočne odviedol.
Vymeriavací základ
Na výpočet odvodov, ktoré platí zamestnávateľ, ale aj zamestnanec do Sociálnej poisťovne – nemocenské, starobné, invalidné, úrazové, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, rezervný fond solidarity, a tiež tých, čo odvádzajú obe strany do zdravotnej poisťovne – zdravotné poistenie, treba poznať okrem percentuálnej výšky odvodu (uvádzame ju v tabuľke) aj aktuálne stanovený minimálny a maximálny vymeriavací základ.
Ak hrubá mzda zamestnanca presiahne výšku maximálneho vymeriavacieho základu, vypočítava sa mesačný percentuálny odvod len zo stanoveného základu. V prípade, že je hrubá mzda nižšia než vymeriavací základ, tak sa percentuálny odvod poistného vypočíta z hrubej mzdy zamestnanca.
Odraz mzdy
Výška najnižšieho vymeriavacieho základu sa odvíja od minimálnej mzdy.
Minimálny vymeriavací základ pre poistné do Sociálnej poisťovne, ale aj zrážky zdravotného poistenia do zdravotnej poisťovne, ktoré hradia zamestnanec i zamestnávateľ, sa rovná minimálnej mzde platnej od 1. októbra 2007.
Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára tohto roku pre nemocenské a garančné poistenie je vypočítaný ako 1,5násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2006, takže predstavuje 28 142 korún.
Pre dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity je maximálny vymeriavací základ nastavený na vyššiu hranicu – 75 044 korún, čo je štvornásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2006.
Trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve v uvedenom roku, ktorý dosiahol výšku 56 283 korún, je určujúcim údajom pre maximálny vymeriavací základ zdravotného poistného.
Niektoré špecifiká
Pri zdravotnom poistení sa nižšie, polovičné percentuálne sadzby poistného vzťahujú na zdravotne postihnutých zamestnancov či poberateľov invalidných dôchodkov.
Ak si zamestnanec sporí peniaze do druhého piliera, odvedie podľa Ľubomíry Laštúvkovej, ktorá sa špecializuje na pracovné právo, zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne 18 percent z vymeriavacieho základu. Teda 14 percent za spoločnosť, kde zamestnanec pracuje, a štyri percentá za neho. „Sociálna poisťovňa odvod do druhého piliera uhradí správcovskej spoločnosti, s ktorou má zamestnanec uzatvorenú zmluvu,“ dodáva Laštúvková.
Čo a kedy sa z poistenia hradí
Zdravotné poistenie
lekárske vyšetrenie, lieky, starostlivosť v nemocnici.
Nemocenské poistenie
obdobie pracovnej neschopnosti zamestnanca počas choroby, doba ošetrenia člena rodiny a tiež obdobie materskej dovolenky.
Starobné poistenie
starobný alebo predčasný starobný dôchodok, po smrti vdovský dôchodok manželke či vdovecký manželovi, sirotský nezaopatreným deťom.
Invalidné poistenie
invalidný dôchodok zamestanca v prípade, že sa stane invalidným.
Úrazové poistenie
finančný príspevok v prípade pracovného úrazu.
Poistenie v nezamestnanosti
dávka v nezamestnanosti, ak bol pracovník počas posledných štyroch rokov aspoň tri roky pred zaradením do evidencie úradu práce poistený.
Garančné poistenie
dávka, z ktorej sa čerpajú peniaze v prípade, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nevyplatí zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy či odstupné.
Rezervný fond solidarity
je určený na dávky, na úhradu ktorých nie je dostatok peňazí v príslušnom základnom fonde a na úhradu škody podľa osobitných predpisov.
Výšku dane znižujú bonusy
Mnohí zamestnanci, ktorí nevenujú štúdiu výplatnej pásky pozornosť, sa domnievajú, že dane tvoria najvýznamnejšiu položku, ktorá im znižuje výslednú sumu mzdy. Nie je to tak. Potvrdzuje to aj príklad výplatnej pásky, ktorú zverejňujeme, suma odvedená na poistnom mesačnú daň prevyšuje.
Pre výpočet výšky dane je potrebné poznať výšku základnej nezdaniteľnej čiastky, teda odpočítateľnej položky zo mzdy, ktorá je oslobodená od dane. Od januára tohto roku je jej výška 8208 korún.
Dôležitým údajom je tiež zdaniteľný základ, z neho zamestnávateľ vypočíta daň vo výške 19 percent. Ak zamestnanec nemá deti, na ktoré by si mohol uplatniť daňový bonus vo výške 555 korún na jedného vyživovaného potomka, je suma, ku ktorej dospel, konečná. Ak si daňový bonus uplatní, znižuje sa o jeho výšku daň, ktorú napokon z mesačnej mzdy odvedie. (den)
Príspevok na gastrolístky je v zákone
Suma uvedená na výplatnej páske pri kolónke nazvanej Zrážky či Stravné lístky vypovedá o vašom príspevku na stravné poukážky.
Z dokladu o vyúčtovaní mesačnej mzdy sa priamo nedozviete, akou sumou vám na stravovanie prispel zamestnávateľ. Z hodnoty gastrolístka a z výšky vášho mesačného príspevku ju možno vypočítať.
S minimom, bez maxima
Minimálna hodnota jedného lístku, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojmu pracovníkovi, je stanovená Zákonníkom práce.
Podľa jeho znenia musí mať hodnotu minimálne 75 percent stravného poskytovaného počas pracovnej cesty, ktorá trvá päť až dvanásť hodín. Keďže vám na stravu pri takejto ceste zamestnávateľ prispeje 89 korunami, lístok by nemal mať nižšiu hodnotu než 67 korún. V minulosti zamestnávatelia poskytovali príspevok na jedlo na jeden deň formou dvoch gastrolístkov (napríklad 45 a 40 korún), od septembra musí byť len jeden.
Maximálnu výšku stravného lístka legislatíva nerieši. Je len na firme či organizácii, v akej hodnote gastrolístky zvolí.
Doplatok je individuálny
Minimálna suma, ktorou musí zamestnávateľ prispieť na stravný lístok, je 55 percent z celkovej hodnoty stravnej poukážky. Ak teda máte gastrolístky len za 67 korún, od vášho zamestnávateľa by ste na každý z nich mali dostať príspevok najmenej 36,85 koruny.
Hodnotu stravnej poukážky, ktorú napokon hradíte vy, znižuje príspevok zo sociálneho fondu, ten by mal tvoriť aspoň jedno percento z hodnoty gastrolístka.
Je len na vôli a možnostiach zamestnávateľskej organizácie alebo firmy, či zákonom stanovený minimálny percentuálny podiel hodnoty stravného lístku neprekročí, alebo či bude výrazne vyšší.
(den)
