Streda, 24. február, 2021 | Meniny má MatejKrížovkyKrížovky

Bez šance

Pozorujem, ako sotva dvojročný Paťko zatvára oči. Sedí v herni plnej hračiek a detí. Okolo neho je smiech, krik, pohyb. Sedí a kníše sa dopredu, dozadu. Tým si nahrádza láskavé kolísanie v náručí matky, ktorá ho opustila ešte prv, než sa narodil.

Hračiek dostatok, to dôležitejšie chýba.Hračiek dostatok, to dôležitejšie chýba. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

Kníše sa a oči sa mu pomaly zatvárajú. V rohu herne sedí dobrovoľníčka a číta knižku. Dáva pozor na deti. Paťkovi po chvíli hlávka klesne na kolená. Spí. Sám sa uspal. Sám sa pokolísal. Prišiel jeho čas na oddych.

Spoza presklenej steny pribehne vychovávateľka. Krok má rýchly, rázny. Otvárajúce sa dvere plesnú o stenu. Chytí Paťka pod pazuchy a postaví ho na nohy. Paťko v úľaku rozpaží ruky a jeho tvár je tvár topiaceho, ktorý sa práve vynoril a lapá po vzduchu. Nechápe, kde je, čo sa s ním deje, a prečo. Chce len spať. Je unavený.

Skryť Vypnúť reklamu

Niet úniku

Vychovávateľka opúšťa miestnosť tým istým ráznym krokom. Paťko chvíľu stojí, no zjavne sa neorientuje v tom, čo sa práve stalo. Zakrátko si sadá. Kníše sa. Dopredu. Dozadu. Nemá ho kto, tak sa sám... Hlávka mu padá na kolená. Spí.

Dvere sa prudko otvoria. Vstúpi vychovávateľka. Schytí chlapca a v spánku ho postaví na rovné nohy. Chlapča máva malými ručičkami. Koho mal v sne? Dvere sa zatvoria. Paťko si sadá. Kníše sa.

Podídem k nemu. Nechcem, aby to bolo ešte raz. Aj keď tuším... nie, viem. Vezmem ho do náručia ako malé bábätko. I keď by mu už nôžky trochu trčali z perinky. Položí si hlavu na moje plece a spí. Usmieva sa. Schovávam sa za veraje, aby ma nevideli. Viem, že robím zle. No nemôžem si pomôcť. Musím. Aj keď viem...

Skryť Vypnúť reklamu

Už spí tuho, pekne si odfukuje. Teraz je ako každé iné. Deti sú nádherné, keď spia. Možno ma neuvidia. Opatrne a nenápadne sa snažím prejsť okolo skle­nej steny. Je mi už trochu ťažký. Neudržím ho. Opatrne, aby sa neprebudil, ho pokladám na žinenku v rohu miestnosti. Spí ako drevo.

Rozrazia sa dvere. V nich vychovávateľka. „Toto nám tu nerobte, pani! Čo si s ním ja poč­nem, keď budú ostatní spať? Bude všetkých budiť! A ja tu nie som len preňho!“

Má pravdu, baba. Sedím pri Paťkovi, ukazujem mu hračky, knižky, gúľam mu loptu. Kníše sa. Viečka sa mu zatvárajú. „Nezaspi, malý. Bude to bolieť... to prebudenie.“

Na minútu presne

Si súčasťou systému. Viem, si na smrť unavený, chceš spať. Keď budeš hladný, budeš tiež čakať na misku s polievkou, ktorá príde presne o dvanástej. Keď sa pocikáš, vydržíš. Prebaľuje sa až o hodinu. Ja viem, studení to, za chvíľu to začne svrbieť a potom veľmi štípať. Ale ty to vydržíš.

Skryť Vypnúť reklamu

Vieš, že keď začneš plakať, nikto nepríde. Vieš, že si sám za seba. Že len ty sám sa najlepšie obrániš. Máš dve možnosti. Ako tí pred tebou. Buď sa vzdáš toho, čo je okolo teba a vymyslíš si vlastný svet. Svet v tvojej hlave. Bude sa zdať, že nežiješ. Budeš vykonávať na pokyn.

Alebo si z tých silnejších a budeš sa snažiť strhnúť pozornosť na seba. Budeš kopať do mreží postieľky, budeš kričať a plieskať sa o zem a nikto nebude vedieť, prečo. Len ty to vieš. Je to preto, že niekoho potrebuješ.

Ja viem, veľmi to nepomôže. Nič necítiš. Ani lásku, ani náklonnosť, ani veselosť a radosť, ani smútok, ani bolesť. Bolesť... to je dobrý nápad, zistil si. To je to, čo sa dá cítiť. Je to pocit. A ty ich potrebuješ. Potrebuješ mať pocity, aby si vedel, že žiješ. Rozbehneš sa a narazíš hlávkou do múru. Bolesť! Konečne pocit. Urobíš to ešte raz. Zase pocit. Opakuješ. Nie, neplačeš. Vieš, že tvoje pocity nikto nepríde pozbierať.

Skryť Vypnúť reklamu

Alžbetka

Ach, Paťko, je mi tak veľmi ľúto, že toto sú tvoje jediné pocity. Aj naša Alžbetka mala iba takéto. Našli sme ju vo vedľajšej miestnosti. Ona sa nebránila. Poddala sa. Viezli sme ju v aute dlhé kilometre a ja som z nej nespúšťala zrak. Ako bábika, nehybná. Po dvoch stovkách kilometrov sa pomrvila a trochu skrivila ústočká. Zastali sme.

Malá škaredá slovnafťácka pumpa. Plienky pod pazuchou a v ruke vzácny náklad v škrupinke. Záchod bol špinavý a smrdel. Vnútri len misa a umývadlo. Položila som sedačku na zem, dala dolu nádherné bledožlté tepláčiky, pre ktoré som obehla niekoľkokrát celé mesto. Aby bola nádherná, keď príde. Oni jej ich obliekli.

Pod nimi obrovské krvavočervené rany na oboch poloviciach malého zadočka. Zatmelo sa mi pred očami. Toto nemôže byť skutočnosť. Snažím sa dýchať zhlboka. Teraz si nemôžem dovoliť odpadnúť. Ešte nikdy sa mi to nestalo. Aj teraz budem silná. Dýcham zhlboka.

Skryť Vypnúť reklamu

Vytieram z hlbokých živých rán kúsky výkalov a sledujem to malé stvorenie. Rýpem sa mu v rane a ono vôbec neplače. Musím poriadne, lebo to zahnisá. Lebo z toho bude otrava krvi.

Prišla k nám priateľka, zdravotná sestra. Krúti hlavou. Tiež predýchava.

- Odfoťte to. Žalujte!

- Blázniš? Teraz, keď ju máme a vlastne ešte nemáme? Potom, keď bude po súde.

Nezákonné, ale reálne

Potom, keď bolo po súde, a to bolo za dosť dlho, boli naše emócie už odležané. Žalovať? Koho? Detský domov? Začo? Že sa nedá poskytnúť dvanástim novorodencom starostlivosť, akú potrebujú?

Nedá, to všetci vieme. V rodine stačí jedno bábätko na to, aby zmobilizovalo niekoľko ľudí, ktorí celý svoj deň prispôsobia jeho potrebám. A načo to bude? Aby ukázali prstom na vychovávateľku či zdravotnú sestru – obeť? Pôjde preč, detskému domovu niekto povie no-no-no. A život ide ďalej.

Skryť Vypnúť reklamu

Toto je život pre 140 bábätiek, ktoré vyrastajú v ústavnej starostlivosti. Niekto ich plač predsa len počul a vymyslel zákon. Už mali byť 408 dní súčasťou rodiny. Síce len dočasnej, profe­sionálnej rodiny. No táto rodina by ich iste nenechala pokakané, pocikané a hladné v postieľ­kach. Profesionálny rodič by nedopustil, aby z jeho rúk išlo do náhradnej rodiny dieťa, ktoré nevie sedieť, rozprávať, je v troch rokoch plienkované, nevie chytiť ceruzku, je apatické, agresívne, nevie precítiť lásku, hnev, smútok, nevie, čo je to – mať skutočne rád.

Profesionálny rodič vie, že do troch rokov života dieťaťa je jeho vývoj expanzívny. Do svo­jich troch rokov sa učíme to najzákladnejšie – milovať, dôverovať, volať o pomoc, byť sebaistými a istenými svojím okolím.

Skryť Vypnúť reklamu

Preto vznikla inštitúcia profesionálnej rodiny. Profe­sionálny rodič je zamestnancom detského domova. Detský domov s ním uzatvára pracovnú zmluvu, v ktorej sú obsiahnuté práva a povinnosti. Detský domov vypláca profesionálnemu rodičovi plat a prepláca náklady na starostlivosť o zverené dieťa.

Prečo sa mi to zdá dôležité? Pre moju Alžbetku, ktorá, ak by sme si ju nenašli, skončila by ako mentálne retardované dieťa v špeciálnej škole. Dnes vie viac anglických slovíčok ako ja a jej pamäť je absolútne geniálna.

Hlavne je milovaná, a to urobilo jej na pohľad nezvrátiteľnú diagnózu úplne bezpredmetnou. Vraj zaostávajúca vo všetkých vývinových ukazovate­ľoch. Takto sa budú „odborníkom“ javiť deti, ktoré nikdy nestretli lásku.

nataliablahova.blog.sme.sk

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Študuj aj popri zamestnaní! Moderná vysoká škola!
  2. Slováci radi investujú do realít. Fondy im to umožňujú
  3. Know-how študenta: Zažiť, získať prax a spoznať svet
  4. Aj vám chýba voňavá a chutná káva?
  5. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  6. Geis pomáha zvládať komplikácie v cezhraničnej preprave
  7. Prenosná 230V zásuvka Nexus Escape
  8. Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie
  9. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte
  10. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  1. 2. ročník Social Awards Slovakia prichádza
  2. MetLife spustila online nahlasovanie poistných udalostí
  3. Minulý rok boli v priemere ukradnuté takmer tri autá denne
  4. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  5. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  6. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  7. Aj vám chýba voňavá a chutná káva?
  8. Moruša – Málo známa a predsa účinná
  9. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto!
  10. Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie
  1. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 18 396
  2. Ako vyzerá majetok Slovákov? Zvyšuje sa najmä z jedného dôvodu 10 837
  3. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 7 343
  4. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 6 641
  5. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 383
  6. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 6 343
  7. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 5 887
  8. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 5 505
  9. Zažite farebný Marakéš a hory Atlasu so slovenským sprievodcom 5 173
  10. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 4 621
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu