Park v Bratislave KONSTANTIN ZEUKE.
Hotelierstvo dostal takmer do vienka. Ako veľa iných, aj on, najmä na základnej škole, chodieval s rodičmi na dovolenky. Raz boli ubytovaní v hoteli. Konstantinovi Zeukemu sa zapáčilo, že je to miesto, kde sa ľudia stretávajú a dávajú dohromady. „Vtedy som sa rozhodol, že chcem pracovať v tomto biznise. Zohralo to dôležitú úlohu,“ hovorí Zeuke o impulze, ktorý mu predznačil kariéru.
Je svetobežníkom, ale nemeckú krv v sebe nezaprie. Sebavedomie má na rozdávanie. Od upratovača až po generálneho riaditeľa v hoteloch známej siete Kempinski sa vypracoval za niekoľko rokov. „Keď som sa rozhodol ísť do hotelierstva, určil som si, že šéfom hotela sa chcem stať do 35 rokov.“ Splnil to s dvojročným predstihom. „Dúfam, že to bude takto pokračovať ďalej.“ V 33 rokoch sa stal najmladším generálnym riaditeľom hotela v rámci siete. Šéfoval hotelu Kempinski v Bulharsku, kam ho firma vyslala, aby hotel založil a rozbehol.
Na dvoch stranách
Okúsil život na oboch „brehoch“ niekdajšieho bipolárneho sveta. Pochádza totiž z bývalej NDR. Dlho sa však v nej neohrial. Päť rokov pred pádom Berlínskeho múru v roku 1984 mu otec emigroval do západného Nemecka. Zeuke bol vtedy na základnej škole. Po roku otca nasledovala aj rodina. „Polovicu života som prežil na Východe a polovicu na Západe,“ hovorí.
Dobrému manažérovi nesmú chýbať vodcovské schopnosti, musí byť flexibilný, ambiciózny a schopný ovplyvňovať ľudí, tvrdí. Mal by ovládať rizikový manažment, byť pripravený riskovať, byť inovatívny. „Musí byť aj osobnosťou a, samozrejme, povinnou výbavou manažéra je vzdelanie.“
V hotelierstve viac ako
v iných odvetviach záleží na medziľudských vzťahoch. Je to totiž biznis o vzťahoch. Treba získať klientov, udržať si ich. Na to potrebuje hotelier lojálnych zamestnancov, ktorí sa musia ku klientom správať tak, aby v polovici pobytu nezutekali. Naopak, mali by sa stať stálymi zákazníkmi. „Manažér by si mal uvedomiť, že bez zamestnancov nič neznamená.“
Hoci v biznise je už vyše desať rokov, stále ho to baví. Keď sa po strednej škole rozhodoval ako ďalej, ťahalo ho to k hotelom, ale nebol si istý, či je to správna cesta, napriek silnému zážitku v detstve. Povedal si, že vyskúša hotelovú školu, a potom sa uvidí. Prekvapenie sa nekonalo. Po škole začal pracovať pre jeden súkromný 5-hviezdičkový hotel.
Po tom, ako sa dostal do siete Kempinski a prešiel viacerými kurzami a školeniami, začal siahať aj po funkciách. Bol napríklad odbytovým manažérom, šéfom kontrolingu a účtovníctva. Veľa cestuje. Je to súčasť práce a črta, ktorá ho na nej baví. Bol na Blízkom východe asi 4 roky v rôznych projektoch hotelov Kempinski v Kuvajte, Abu Dhabí a Dubaji.
Dubajský hotel je známy tým, že jeho súčasťou je umelá zjazdovka a určitým spôsobom vypovedá, o čom je celá sieť hotelov Kempinski. Výstižnejšie slovo ako „luxus“ pre túto sieť asi neexistuje. Raňajky do postele, golfové ihrisko pred hotelom, výhľad na prekrásnu prírodu, miestnosti, ktoré sa svojím vybavením podobajú azda iba izbám arabských ropných šejkov. Wellness, oddychové a relaxačné centrá nie sú výnimkou. Každý hotel je unikátny. „Nenájdete dva rovnaké v našej skupine.“
Ako palma
V Dubaji budujú ďalší hotel priamo na mori. V tvare palmy nanášali na morské dno piesok a základy, na ktorých hotel stavajú. Je tesne pred dokončením. Kto budú jeho zákazníci? Možno aj niekto zo Slovenska. No asi mu neodolajú ani stáli Kepminského klienti: švédska kráľovná Silvia, jej holandská kolegyňa Beatrix, známy futbalový tréner Franz Beckenbauer, tenor José Carreras alebo herci Monica Belluci, Robert Redford či dizajnér Giorgio Armani. Ale aj Rusmi zbožňovaný prezident Putin, či do minulosti odchádzajúci Bush.
Do Tatier, kde Kempinski otvorí svoj prvý slovenský hotel, chodieva autom. Z ciest postrehol pre nás známy fakt, že Slovensko sa rozvíja veľmi nerovnomerne, čo napokon nedávno konštatovala aj Európska komisia vo svojich výhradách ku Konvergenčnému programu slovenskej vlády. „Všimol som si, že krajina sa veľmi sústreďuje na Bratislavu v porovnaní so stredným alebo východným Slovenskom. Slovensko, to je Bratislava a Vysoké Tatry, zvyšok je veľmi zanedbaný.“
Viac na www.leaders.sk
