BRATISLAVA. Riziko, že stúpne záujem podozrivých osôb prepierať špinavé peniaze po prijatí eura, sa týka najmä hotovostných operácií.
Prechod na euro prinesie viac operácií s hotovosťou ako zvyčajne, banky však nepripravujú špeciálne programy. Spolu s Národnou bankou tvrdia, že doterajšie systémy sú dostatočne spoľahlivé a spĺňajú požiadavky smernice Európskej únie o boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu.
„Prechod na euro nebude mať zásadný dosah na situáciu v tejto oblasti, určite však budeme pozornejšie sledovať pohyby operácií našich klientov,“ povedala hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová.
Pozor na vyššie sumy na nových účtoch
Banky pripravujú pre zamestnancov rôzne semináre, školenia a testy. Väčšina z bánk, ktoré sme oslovili, potvrdila, že nemá od finančnej polície zásadné inštrukcie k euru. „Zatiaľ sme špeciálne usmernenia v súvislosti s prechodom na euro nedostali,“ povedala Walterová. Hovorkyňa Volksbank Slovensko Jana Lukáčová povedala, že ich upozornili, že treba „zvýšiť pozornosť a sústrediť sa najmä na hotovostné obchody a operácie“. Nič konkrétne nám neprezradili ani v Tatra banke. „Máme príslušné opatrenia, ktoré však vzhľadom na citlivosť problematiky nie je možné špecifikovať,“ povedal hovorca Tatra banky Boris Gandel.
Každá banka má vlastný program proti legalizácii peňazí z trestnej činnosti, teda proti praniu špinavých peňazí. Má na to vyčlenené samostatné oddelenie, ktoré finančnej polícii nahlasuje každú takzvanú neobvyklú operáciu. Vlastným systémom vyhodnotí, či je potrebné informáciu o finančnej operácii poslať polícii.
Banky by pritom mali podľa finančnej polície vychádzať zo zásady, že každý, kto chce prať špinavé peniaze, raz do banky musí prísť.
Neobvyklou operáciou, ktorú by banka mala zo zákona nahlásiť, môže byť napríklad aj taký prípad, ak do pobočky príde človek, ktorý podľa oblečenia vyzerá ako bezdomovec, a vkladá alebo vyberá neobvykle vysokú sumu. Alebo, keď si niekto založí účet, vloží naň vyššiu sumu a obratom ju prevádza na iný účet.
Nie všetky operácie s vyššími sumami sú podozrivé alebo neobvyklé. Banky postupujú podľa ďalšej dôležitej zásady „poznaj svojho klienta“. Napríklad Slovnaft bežne cez banky robí transakcie v stovkách miliónov dolárov, keď platí za nákup ropy. Takéto operácie pre banku nie sú neobvyklé a nemusia ich nahlasovať finančnej polícii.
Ak je nejaká operácia neobvyklá a banka ju nahlási, mala by ju zastaviť a nevykonať, najdlhšie však na 48 hodín. Ak sa za ten čas nič nedokáže, prípadné náklady z omeškania transakcie znáša štát.
Milióny denne
Banky denne monitorujú milióny operácií. Napríklad v Slovenskej sporiteľni je to asi desať miliónov. Finančné inštitúcie nám však nechceli povedať, koľko neobvyklých operácií v predchádzajúcich rokoch nahlásili.
„Tento údaj nemôžeme poskytnúť, ale v posledných rokoch sa počet hlásení zvyšuje,“ povedala Lukáčová z Volksbank Slovenko. Podobne sa vyjadrili aj iné banky.
Tento trend potvrdil aj hovorca Policajného zboru Martin Korch. Prezradil, že Finančná polícia prijala v roku 2005 takmer 1300 hlásení o neobvyklej obchodnej operácii, v minulom roku to už bolo takmer dvetisíc hlásení.
Tento rok ich bude zrejme ešte o niečo viac. „Zvýšený počet pokusov o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti v súvislosti so zavedením eura očakávame najmä v posledných mesiacoch tohto roka. Zamestnancov priebežne školíme a pripravujeme ich na to,“ povedal hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.
Korch: Návod na pranie peňazí nebudeme poskytovať
Hovorca Policajného zboru MARTIN KORCH pre SME povedal, že s terajšími predpismi na boj proti praniu špinavých peňazí banky prechod na euro zvládnu.
Bude finančná polícia pozornejšie monitorovať podozrivé pohyby peňazí na účtoch v súvislosti s prechodom na euro?
„Systém prevencie prania peňazí a financovania terorizmu, ktorý sa u nás zaviedol zákonom o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, dokáže veľmi pružne reagovať na prebiehajúce zmeny. Takouto bude aj prechod na menu euro. Systém prevencie je založený na rozpoznávaní neobvyklých obchodných operácií povinnými osobami, ktorými sú napríklad banky, a ich následným ohlasovaním.
Nahlasujú sa neobvyklé operácie, teda tie, ktoré zjavne vybočujú z bežného rámca alebo charakteru obchodu určitého druhu alebo klienta. Uvedený systém reaguje na ,prírastky na účtoch' aj v súčasnosti a prechod na euro je len jeden z faktorov, ktoré musia povinné osoby vyhodnocovať.“
Aké konkrétne opatrenia alebo pokyny ste pre banky pre prechod na euro pripravili?
„Spravodajská jednotka finančnej polície je v dennom kontakte s bankami a pobočkami zahraničných bánk. Denne preto dochádza k výmene informácií. Samozrejme, aj prechod na euro má svoje riziká, na ktoré budú povinné osoby a finančná polícia reagovať. Pochopiteľne, nie je možné konkrétne opatrenia publikovať, avšak za zvlášť rizikové sú a budú aj v súvislosti so zavedením eura považované hotovostné operácie. Poskytovanie podrobnejších informácií by nebolo na mieste.“
Euromince
Španielsko
Španielske mince majú niekoľko motívov. Jedným z nich je portrét súčasného španielskeho kráľa Juana Carlosa I., ktorý pochádza z Bourbonsko-parmovskej dynastie. Je aj na dvojeurovej minci. V roku 1969 ho určili za nástupcu generála Franca. K trónu sa dostal po jeho smrti v roku 1975, hoci monarchia bola v Španielsku oficiálne obnovená v roku 1947. Juan Carlos nastolil v krajine demokraciu.
Euromýty
Stratíme suverenitu
Po vstupe do eurozóny Slovensko stratí svoju suverenitu. To je ďalší mýtus, ktorý koluje vo verejnosti. Slovensko naďalej zostane zvrchovaným štátom. Je pravda, že prídeme o vlastnú menovú politiku a staneme sa súčasťou eurosystému. Avšak ani súčasná menová politika nie je z hľadiska vplyvov globálnych finančných trhov nezávislá. Národná banka má obmedzené možnosti ako ovplyvňovať menu a infláciu. Nie je schopná zabrániť zvýšeniu inflácie, ak napríklad prudko stúpnu ceny ropy alebo obilia. Ani zabrániť oslabeniu koruny, ak si britské alebo americké banky zmyslia, že investície v korunách nie sú pre nich výhodné.
