Pôvodcom antraknózy je huba piknídka hrachová. Rastliny hrachu napadá už pri klíčení, keď pletivo koreňového krčka i hlavného koreňa dostáva modrasto-čiernu farbu, pripomínajúcu fómovú škvrnitosť semenáčikov.
Vo forme škvŕn
Napadnuté rastlinky často hynú. Tie, čo prežijú, sú veľmi zoslabnuté a oneskorené v raste. Na listoch sa huba prejavuje vo forme červenohnedých škvŕn s priemerom 3 až 9 milimetrov, lemovaných tmavohnedou obrubou.
Stred škvŕn je jasnejší s množstvom tmavohnedých bradavičiek. Na výhonkoch sú škvrny pozdĺžneho tvaru, často sa spájajú a obklopujú celý výhonok, ktorý sa ľahko láme. Na strukoch sú škvrny o niečo prehĺbenejšie ako na listoch.
Choroba napadá aj semená, a to v mieste zničenej steny struku. Podobné príznaky vyvolávajú tiež ďalšie dva druhy rodu Ascochyta, ktoré sa však vyskytujú oveľa zriedkavejšie.
Huba prezimuje na semenách a v rastlinných zvyškoch, ktoré zostali po zbere. Choroba sa šíri predovšetkým semenami, pretože v pôde na rastlinných zvyškoch rýchlo hynie, hlavne po ich rýchlom rozklade.
Klíčiace rastlinky
Huba z nakazených semien napadá v čase klíčenia mladé rastlinky, na ktorých sa tvoria prvé výtrusy. Tie nakazia susedné zdravé rastlinky. Už po siedmich dňoch sa môžu tvoriť ďalšie výtrusy, schopné rozširovať nákazu. Tento cyklus sa počas vegetácie viackrát opakuje. Silnejšie výskyty s hospodárskymi stratami sú najmä v daždivých rokoch a prehustených porastoch.
Z ochranných opatrení treba dodržiavať osevný postup najmenej s trojročným odstupom (lepšie 5- až 8-ročným pre fuzariózy) pestovania hrachu aj ostatných strukovín a ďatelinovín na tom istom pozemku. Siať sa má skôr a treba dodržiavať normu výsevu, aby nevznikli prehustené porasty. Dôležitý je tiež výber tolerantných odrôd a podpora rozkladu pozberových zvyškov.
Iba zdravé osivo
Na sejbu sa odporúča používať iba zdravé osivo, prípadne osivo morené povolenými prípravkami na ochranu rastlín. Morenie má však len čiastočný účinok, preto sú dôležité spomenuté preventívne opatrenia.
