Bol som v Žiline. Kto spomínanú trasu meria autom, vie, že je tam v jednom úseku prerušená diaľnica. Treba ísť kus po "starej ceste", čo spôsobuje dopravné zápchy. Výstavbu diaľnice vraj odďaľujú problémy tamojšieho terénu, otázky vlastníctva vrátane nespokojnosti a protestov občanov. Pre mňa je na veci zaujímavé, že sa to deje na Slovensku, ktoré má z môjho pohľadu, a v porovnaní s Japonskom, toľko voľného priestoru.
Iste si viete predstaviť, že mnoho podobných problémov riešia aj v Japonsku. Niekde napríklad obyvatelia bytov protestujú, že im výstavba mrakodrapu v susedstve zatieni slnko. Inde sú proti plánovanej netradičnej architektúre, ktorá by mohla zničiť pôvodný vzhľad mesta. Odmietajú jadrovú elektráreň pre hroziace nebezpečenstvo, sú proti priehrade, lebo bude treba zatopiť obec, aj proti budove, kde má sídliť sekta a oni sa jej boja. Je veľa dôvodov, pre ktoré sa ozývajú nespokojné hlasy občanov. Vrátane budovania diaľnic znamenajúcich pre obyvateľov hluk. Spomedzi mnohých je však určite najväčším problémom ten, ktorý vznikol na letisku Narita.
Kedysi používalo Tokio medzinárodné letisko Haneda, ktoré je od centra hlavného mesta vzdialené desať kilometrov. Nebolo však dosť veľké, ako by sa na medzinárodné letisko žiadalo, preto vláda v roku 1966 rozhodla postaviť nové letisko v Narite. Narita je vzdialená od centra Tokia 70 kilometrov. Rátalo sa s tým, že je tam dosť miesta na vybudovanie troch pristávacích dráh pre veľké lietadlá. Okolo nie sú žiadne administratívne budovy ani obytné domy. V tejto oblasti boli síce farmári, ale vláda sa nazdávala, že nebude ťažké požiadať ich, aby sa vysťahovali. Väčšina z nich však návrh, ktorému nepredchádzalo nijaké vyjednávanie, odmietla.
Protest farmárov bol búrlivý, pripojili sa k nemu aj extrémisti a vysokoškoláci. Obsadili riadiacu vežu letiska Narita, zničili niektoré prístroje, podpálili vlak do Narity a niekoľko ľudí prišlo pri konflikte o život. Namiesto troch pristávacích dráh nakoniec otvorili v roku 1978 letisko Narita iba s jednou pristávacou dráhou. Je to tak dodnes, hoci bežne majú medzinárodné letiská vo veľkomestách viac než dve dráhy dlhé tri až štyri kilometre. Niekde majú dokonca štyri až päť pristávacích dráh. Toto je teda dôvod, prečo býva na japonskom letisku Narita dopravná zápcha. Často tam vidieť v rade stáť lietadlá na odlet, a naopak, pred pristávaním krúžia lietadlá nad letiskom, kým sa dráha neuvoľní.
V roku 2002 predsa len otvorili na letisku Narita aj druhú dráhu, pomohla však len čiastočne. Je dlhá iba 2180 metrov, keďže zopár farmárov dodnes býva rovno na mieste pristávacej dráhy. Denne im preletí ponad hlavu iba vo výške 50 metrov asi 150 hučiacich lietadiel. Napriek tomu sa nechcú zo svojich políčok vysťahovať, hoci im vláda ponúkla ako protihodnotu veľa peňazí alebo iné výhody.
Na rad prišli aj úvahy, aby sa medzinárodné letisko vrátilo do Hanedy, kde vďaka novým technológiám umelo rozšírili územie v zálive.
Dopravná zápcha na ceste do Žiliny mi iba pripomenula tlačenicu lietadiel na letisku Narita. Ako si s tým poradia Slováci?
Autor: Masahiko
