Michal Viewegh je dnes fenomén literárneho mainstreamu v Čechách, ale aj u nás. Vie rozprávať všedné príbehy obyčajných ľudí s ľahkosťou, nadhľadom, humorom i iróniou.
S istým zjednodušením možno povedať, že zobrazuje realitu až dôverne známu každému z nás. Nezaťažuje hlbokými analýzami psychologických či filozofických inotajov. Asi preto ho čitatelia zbožňujú, no literárna kritika zväčša iba vecne registruje.
V zatiaľ poslednom románe Anjeli všedného dňa Viewegh rozpráva o troch hrdinoch, prežívajúcich svoj posledný deň. Ich neodvratný koniec sledujú, ale aj komentujú štyria anjeli, no tragické konce zvrátiť nemôžu. Nejde o žiadnu ducharinu, žiadny Moodyho Život po živote, ale čítavú kroniku banalít všedných dní. Ako hovorí reklamný slogan, je to „knižka o nás všetkých, ktorým je čas dávno odmeraný, ale často sa správame, ako by sme tu mali byť večne“.
Dodo Gombár sa v dramatizácii v podstate drží prózy. Životné osudy Karola, Zdena i Ester a Tomáša prelína v ostrých strihoch a diváka necháva iba tušiť budúce súvislosti. Vytvára tým napätie, rozkrýva paradoxy, ba miestami podčiarkuje i jemný humor.
Michal Gazdík s Pertonelou Valentovou, Dano Heriban s Janou Oľhovou, Renáta Rundová s Borisom Zacharom i Eva Gašparová či Miloslav Kráľ sa s touto „technológiou“ vyrovnávali vcelku úspešne. Civilne kreslené portréty oprostili od teatrálnosti. V náznakovej scéne Hany Knotkovej vystačili s akcentovaním detailov gestom, mimikou, intonáciou, pritom dôsledne dbali na čitateľnosť vzťahov.
A tak divák uverí pravdepodobnosti každého z príbehov. Väčší problém mal režisér s postavami Anjelov. V próze sú Anjeli jasne polarizovaní – pragmatik, filozof, realista a začiatočnícky optimista.
Hrdinov nielen epicky komentujú, ale aj vtipne i ironicky glosujú. Gombár ich oproti predlohe sploštil, preto im divadelnú funkciu nenašiel. Vykresľuje ich s prílišnou vážnosťou až pietou.
No divadlo je o konfliktoch. Ak teda Anjeli nevedú spory ani medzi sebou, ani so svojimi hrdinami, ak ich iba láskavo a chápavo sledujú na ceste k neodvratnému koncu, strácajú dramatizmus.
Keďže predloha nedala týmto postavám dramatický nerv, Marek Geišberg, Ján Kožuch, Viliam Hriadel a Lucia Jašková vyzneli dosť rozpačito. A tak namiesto gradovania inscenácia plynie v pomalom, nevzrušivom tempe.
M. Viewegh: Anjeli všedného dňa
Preklad, dramatizácia a réžia: Dodo Gombár, dramaturgia: Zuzana Palenčíková, scéna a kostýmy: Hana Knotková, hudba: Miloslav Kráľ
Premiéra 8. februára 2008 v Slov. komornom divadle Martin
Autor: Oleg Dlouhý
