V piatok sa náš riaditeľ objavil vo dverách a povedal: „Milí kolegovia, od pondelka nemáte právo chodiť na obedy do jedálne, oznámte to aj žiakom.“ Ako a prečo?
Čiastočná odpoveď v tomto zamotanom klbku byrokracie spočíva v zákone. Nový zákon totiž umožňuje, ako sme sa dozvedeli, stravovať sa v školských jedálňach iba v konkrétnej škole, pod ktorú jedáleň patrí, a zamestnancom tejto školy. Základné školy patria pod mesto alebo obec a stredné školy pod vyššie územné celky.
Niekde medzi týmito dvoma „kohútmi na hnojisku“ sme sa ocitli my. Sme totiž stredná škola, ktorá má prenajaté priestory na pôde základnej školy. A, čuduj sa svete, nikto na to nemyslel. Čo je horšie, v okolí našej drahej školy sa nenachádza žiadna stredná škola, do ktorej by sme sa mohli ísť napapkať k spokojnosti našich drahých politikov, ktorí zákony vždy vymyslia iba napoly, aby sa mohli stále venovať ich novelizovaniu.
Keďže na ministerstve teraz budú zrejme donekonečna strácať papiere a vypytovať nové, asi prejdeme na spôsob stravovania sa Zuzky Kronerovej v rozprávke, a budeme vdychovať vzduch z dutej palice, aby opäť raz štát ušetril korunky.
Napadli mi iba dve nevinné otázky: Ako to, že základné školy môžu prenajímať priestory stredným školám, ak sa tieto nemôžu v ich priestoroch aj stravovať? A kto takto za vlasy pritiahnutý zákon vymyslel? Možno práve v jeho prípade by sa hodil titul „Byrotĺk roka“.
volosinova.blog.sme.sk
Autor: Petra Kolesárová