é.
Alebo presnejšie – ak dve médiá prinášajú jednu správu, výsledok sa nemusí podobať. Napríklad SME dalo svojmu článku o smrtiacej hrozbe z kozmu pomerne suchý nadpis „Padajúci satelit nie je nebezpečný“.
Niekedy dokonca platí, že aj keď ten istý robí dvakrát to isté, je to iné. Kým verzia spravodajského kanálu CNN určená pre medzinárodné publikum využíva služby pomerne konzervatívne pôsobiacich moderátorov z celého sveta, pôvodné americké CNN je plné akčných ľudí so stredozápadným prízvukom, ktorí žonglujú s virtuálnymi koláčovými grafmi a pri vyhlasovaní výsledkov prezidentských primárok rozdeľujú na obrazovke medzi podobizne kandidátov animované žetóny.
Neexistuje žiaden správny spôsob, ako podať správy. Bulvárne otitulkovaný materiál napísaný ľudovým jazykom môže odovzdať rovnaké posolstvo, rovnako úspešne, ako vecne spravodajsky napísaný článok. Krátky text doplnený o dobrý graf dokáže povedať rovnako veľa ako záplava písmen. Vhodný slovník, dĺžka textu a celkový štýl komunikácie sa dá nájsť len tak, že sa človek neustále pýta: Je toto najlepší spôsob, ako povedať to, čo chcem povedať, tomu, komu to chcem povedať? Inak treba písať pre chlapov v krčme, inak pre účastníkov vedeckého sympózia. Inak treba písať o futbale, inak o politike.
Aby sme si hľadanie toho správneho štýlu pre ten správny moment uľahčili, spísali sme v denníku SME pravidlá písania. Čosi vyše dvadsaťstranový dokument, ktorý by ste si mali všimnúť iba tak, že sa vám noviny budú čítať ešte ľahšie, začína platiť tento týždeň. Jeho dopad snáď nebude drvivý.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
