agentúry,“ dokončí sebavedome.
Približne takto nejako odpovedá vždy deväť z desiatich uchádzačov o marketingový post. Isteže, život sa často líši od toho, čo píše Kotler; marketing nie je ani stredom vesmíru, ani „kolieskom v súkolesí“. V mnohých firmách leží marketing dokonca ostatným divíziám v žalúdku. Nič neprodukuje, len „požiera“ firemný rozpočet.
Nie sú úplne normálni
Ľudia z marketingu sú – podľa iných – odtrhnutí od reality, nevyznajú sa v produktoch, nikdy v živote nestáli za priehradkou, nepoznajú zákazníkov. Sú akurát hyperkreatívni, vymýšľajú nezmyselné kampane, ktoré potom iným zbytočne komplikujú život.
Akú-takú pochvalu si zaslúžia akurát po dobre zorganizovanom vianočnom večierku či dodaní kvalitnejších firemných tričiek. Niet sa potom čo čudovať, že mnohí marketingoví manažéri majú pokrivený obraz o svojom poslaní. Sú zakríknutí, nesmelí a vyznačujú sa slabou alebo vôbec žiadnou ambíciou meniť svet okolo seba.
A čo je to vlastne marketing?
Déja vu. Firma XY hľadá marketingového riaditeľa. Majiteľ firmy načrtáva svoju predstavu. „Potrebujem tu človeka, ktorý sa vie rýchlo učiť,“ hovorí. „Takého, čo dokáže robiť prieskumy, aby sme lepšie porozumeli našim zákazníkom; čo má ambíciu niečo meniť, zdokonaľovať; nie alibistu schovávajúceho sa za čísla. Predstavujem si, že príde s nápadmi ako zlepšiť naše služby a zefektívniť predaj. Navrhne alternatívne distribučné kanály. Príde s námetmi, ako zlepšiť náš biznis model. Postará sa o znalosť a reputáciu našej značky. Chcem tu mať človeka, ktorému budem môcť dôverovať. Takého, ktorý neberie žiadne „vratky“ či provízie...“
Zaželal som mu veľa šťastia a povedal, že mu budem držať palce. Niežeby takí ľudia, akých potrebuje, neexistovali. To rozhodne nie. Len sú nesmierne vzácni.
Autor: Marian Timoracký, marketingový poradca, United Consultants
