Buriny škodia nielen prijímaním živín, ktoré sa však po ich rozklade do pôdy vrátia, ale najmä odčerpávaním vody, prípadne tienením nižším a pomalšie rastúcim plodinám. Ich škodlivosť a priamo spôsobované škody na úrode môžu dosiahnuť 10 až 30 percent, pri silnom premnožení a neadekvátnych opatreniach aj 90 percent alebo musí pestovateľ úplne zlikvidovať už založený porast.
Buriny všeobecne predstavujú divo rastúce druhy rastlín, ktoré sa vyskytujú v spoločenstve s kultúrnymi plodinami, pričom ich silnou konkurenčnou schopnosťou potláčajú a obmedzujú v raste. Výnimočne môžu byť burinami aj pestované plodiny, ak sa po zbere následne vytvoria vhodné podmienky na ich rast, čím potlačia vývoj novo vysiatej plodiny (výdrv obilnín, repky, slnečnice). Jednotlivo buriny nepredstavujú vážny problém, škodlivosť však výrazne narastá s ich početnosťou.
Tak ako všetky škodlivé organizmy, aj buriny možno ničiť viacerými postupmi. Jednoznačne treba preferovať mechanickú reguláciu ich rastu, vývoja a početnosti. Ide síce o nákladné (strojovo) alebo fyzicky (ručne) náročné opatrenia, ale majú nesporné výhody ekologické, zdravotné i hygienické. Keďže použitie chemických prostriedkov je vhodné minimalizovať, práve pri burinách je ich použitie najmenej potrebné. Chemická ochrana je opodstatnená pri ostatných škodlivých organizmoch, pretože pri hubových chorobách nemožno "chytať" spóry a pri škodcoch sa nedajú vždy zbierať ich vajíčka. Aj v týchto prípadoch existujú preventívne opatrenia, ale väčšinou sú len nepriame, pričom postreky sú dôležitým doplnkom. Pri burinách je situácia presne opačná, preventívne opatrenia s ich priamou fyzickou likvidáciou sú najlepším riešením. Chemická ochrana má význam azda v trávnikoch alebo v nevyhnutných prípadoch pri silnom premnožení niektorej buriny.
V trvalých kultúrach, ako sú sady a vinice, treba spomenúť aj pozitívny vplyv burín na pestrosť biocenózy a potravu pre mnohé užitočné organizmy, ktoré sa v takýchto lokalitách oveľa lepšie rozmnožujú, a tým prispievajú aj k ochrane pestovanej plodiny. Nezanedbateľnú úlohu má mierne a kontrolované (napríklad mulčované alebo kosené) zaburinenie v ochrane pôdy proti erózii. Kompromisom medzi čiernym úhorom so štyrmi či piatimi mechanickými zásahmi do pôdy ročne a úplným zatrávnením môže byť preto obmedzené obrábanie, najviac trikrát za rok s tým, že prvé je na jar na začiatku vegetácie, druhé počas vegetácie a tretie pred zimným pokojom.
Stanislav Barok
