V menšom rozsahu sa u nás vyskytuje aj obaľovač pásový alebo viničový. Obaľovač je motýľ, ktorý kladie vajíčka na stopky, púčiky kvetov a bobule hrozna. Jeho larvy ich značne poškodzujú.

V tomto roku znovu očakávame škodlivý výskyt obaľovača vo vinohradoch. Predpoklady na to vlani vytvorili tri generácie obaľovačov, ktoré sa vyskytli pre miernu zimu a teplé i suché počasie. Prvé motýle poletovali vo vinohradoch okolo 10. apríla, vrcholom ich letovej aktivity bolo obdobie medzi 20. až 25. aprílom. Druhá generácia dosiahla vrchol 10. júla, tretia koncom augusta a začiatkom septembra. Táto generácia sa riadne vyvinula, jej larvy sa živili na dozrievajúcich bobuliach. Vývoj ukončila zakuklením v kôre kmienikov viniča, podobne ako druhá generácia, a to najmä na neskorých odrodách. Tvoril ju hlavne obaľovač mramorový. Vývoj obaľovačov v minulom roku nenarušili ani búrky s ľadovcom na konci júna.

Základom ochrany obaľovačov vo vinohrade je monitorovanie ich letu feromónovými lapačmi, aby sme zistili presné vyvrcholenie náletu do vinohradu. Dôležitá je tiež kontrola kladenia vajíčok a ochranný zásah v čase, keď sa z vajíčok začnú liahnuť larvy. Prahom škodlivosti obaľovačov v období pred kvitnutím je výskyt 15 až 30 vajíčok na 100 súkvetiach. Po odkvitnutí viniča je to výskyt tri až päť vajíčok na 100 strapcov hrozna.

Kontrola kladenia vajíčok obaľovačmi je dôležitá na posúdenie potreby ochranného zásahu, lebo maximum náletu škodcov nie je vždy spojené s maximom kladenia vajíčok. Prvý nálet motýľov obaľovača do vinohradu nastáva, keď suma teplôt nad 0 °C od 1. januára v danom roku dosiahne 950°C. Vajíčka prvej generácie obaľovača sa vyvíjajú 612 dní, vajíčka druhej generácie 58 dní. Celkove môže jeden škodca naklásť až 80 vajíčok za vegetáciu. Ochrana proti obaľovačom by sa preto nemala zanedbávať, ale treba ju čo najúčinnejšie vykonávať. Peter Dráč