Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky
PO ROZDELENÍ FEDERÁCIE SA KORUNA LEN POSTUPNE STÁVALA VOĽNE ZAMENITEĽNOU. INFLÁCIA JEJ REPUTÁCIU NEPOŠKODILA

Koruna má 15 rokov, pre euro asi dožíva

Presne pred 15 rokmi začali slovenskí občania platiť federálnymi bankovkami, na ktorých bol slovenský kolok.

Presne pred 15 rokmi začali slovenskí občania platiť federálnymi bankovkami, na ktorých bol slovenský kolok.

BRATISLAVA. Pôvodne sa predpokladalo, že spoločná „federálna“ mena zostane v obehu aspoň šesť mesiacov od rozdelenia federácie, aby sa obe krajiny pripravili na zavedenie svojich vlastných mien. Napokon dňom vzniku slovenskej koruny sa stal 8. február 1993. Vtedy sa skončila platnosť dohody o menovej únii s Českou republikou.

História slovenskej koruny sa však zrejme už chýli ku koncu. Európska komisia by mala v máji rozhodnúť, či korunu nahradí euro.

Prvé kolky prišli na Slovensko po vianočných sviatkoch 1992. Vyrobila ich kanadská tlačiareň cenín Canadian Bank Note. Kolkovanie zabezpečila Národná banka Slovenska a päť komerčných bánk. „Kolkovanie prebiehalo do nes­korých večerných hodín a boli pri ňom iba zamestnanci banky,“ povedala Emília Stepanovová z VÚB.

Od pevného kurzu koruny k plávajúcemu

Kurz oboch vznikajúcich mien k starej mene sa stanovil v pomere 1:1. No už v júli bola slovenská koruna devalvovaná.

Koruna neskôr výrazne oslabila v roku 1998, keď sa najmä zahraniční investori pre obavy z ekonomického vývoja zbavovali korún. Centrálnu banku v snahe pomôcť korune stáli intervencie na devízovom trhu 960 miliónov dolárov, čo v tom čase predstavovalo asi 30 percent jej devízových rezerv. Až pod tlakom masívneho vypredávania korún pristúpila k uvoľneniu kurzového režimu.

Systém riadeného plávajúceho menového kurzu sa v konečnom dôsledku osvedčil. „Aj keď hodnota koruny oslabila, mena sa začala správať trhovo a odrážať reálnu situáciu v ekonomike,“ povedala hovorkyňa Národnej banky Jana Kováčová.

Devízový režim sa postupne uvoľňoval

Aby sme sa vyhli devízovým platbám, keď malo Slovensko extrémne nízke devízové rezervy, platby medzi Slovenskom a Českom sa vyrovnávali klíringovým zúčtovaním.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol devízový režim u nás prísne regulovaný. Najprv sme mali režim takzvanej vnútornej vymeniteľnosti. „Podniky si mohli nakúpiť devízy, no mali aj ponukovú povinnosť,“ povedal člen Bankovej rady NBS Karol Mrva. Na jednej strane mohli bez obmedzenia nakupovať devízy pre platby do zahraničia. No keď mali devízové príjmy, museli ich ponúknuť bankám na predaj.

Podniky nemohli voľne čerpať úvery v zahraničí, ale len s povolením Národnej banky. To všetko sa začalo postupne uvoľňovať.

Ľudia si na účely turistiky od roku 1996 mohli vymeniť za valuty maximálne 150–tisíc korún. Predtým to bolo ešte menej. Ak si chceli do zahraničia zobrať viac, museli to ohlásiť colníkom.

Občania tiež nemohli mať až do roku 2004 otvorené devízové účty. Keď pracovali v zahraničí, mohli mať tam síce účet, no keď sa vrátili na Slovensko, do určitého času museli devízy doviezť späť.

Napriek postupnému uvoľňovaniu devízového režimu v slovenskej ekonomike nenastala takzvaná dolarizácia, keď národná mena je len formálna a väčšinu platieb ľudia uskutočňujú v „tvrdej“ mene.

Významnú úlohu pri upevňovaní dôvery verejnosti ku korune zohrávala Národná banka Slovenska, ktorá nepovolila opraty inflácii.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Česká koruna nad našou mala prevahu

Slovenská koruna bola silnejšia ako česká iba niekoľko týždňov pre ekonomickú recesiu v Česku.

Kurz medzi českou a slovenskou korunou bol spočiatku stanovený v pomere jedna k jednej. V júli 1993, len niekoľko mesiacov po menovej odluke, koruna devalvovala o desať percent. Niekoľko ďalších rokov sme za korunu získali len 80 až 90 halierov českej meny.

Na prelome rokov 1997 a 1998 bola slovenská koruna silnejšia ako česká. Susedná krajina sa dostala do ekonomickej recesie, keď tempo rastu HDP bolo v Česku záporné. Vtedy česká koruna stála 95,6 haliera. V roku 2002 to bola naopak česká koruna, ktorá sa výrazne posilnila oproti slovenskej. V júli česká koruna stála 1,53 slovenskej koruny.

V súčasnosti je slovenská koruna asi o tretinu slabšia ako česká. Česká koruna stojí 1,3 koruny slovenskej.

Počas 15 rokov koruna vystriedala niekoľko kurzových režimov a prešla rôznymi testmi stability. Pod tlakom masívneho vypredávania korún Národná banka pristúpila v októbri 1998 k zmene z pevného kurzu na plávajúci. Kurz koruny odvtedy nebol určovaný administratívne centrálnou bankou, ale ponukou a dopytom. (of)

Jusko: Bol to úspech

Stál pri zrode slovenskej koruny. Neskôr šéfoval centrálnej banke. MARIÁN JUSKO.

Ako si spomínate na vznik slovenskej meny pred 15 rokmi?

„Keby ste mi to nepripomenuli, ani si nespomeniem.“

Čo vám najviac utkvelo v pamäti z toho obdobia?

„Z tých viditeľných udalostí asi kolkovanie a rokovania s českými partnermi. Z tých podstatných hlavný rozpor vtedajších čias v menovej oblasti: idealistické očakávania časti verejnosti a jej politic­kých predstaviteľov a tvrdú realitu každodenného života, keď bolo treba rátať temer s kaž­dým dolárom.“

Dá sa hovoriť

o úspeš­nom prí­behu slovenskej koruny?

„Jednoznačne áno, a to ako čisto z menového, tak aj zo širšieho národohospodárskeho hľadiska.“

Čo bolo najťažším rozhodnutím pri jej zavádzaní?

„Najťažším, ťažko povedať. Najzložitejším bolo možno hľadanie adekvátneho prístupu k dokončeniu delenia Štátnej banky československej, kde išlo zhruba o 25 miliárd Kčs. To, mimochodom, trvalo takmer šesť rokov.“

Slovenská história na peniazoch

Keď vznikali slovenské mince a bankovky, nebol čas na konkurzy.

Ústav Štátnej banky československej pre Slovensko využil pri príprave novej slovenskej meny na jeseň v roku 1992 súťaž vyhlásenú na československé bankovky, ktoré mali obsahovať aj slovenské motívy. Z dvoch slovenských autorov, ktorí sa na súťaži zúčastnili, vybral návrhy Jozefa Bubáka.

Podľa Zbyška Šusteka zo Slovenskej numizmatickej spoločnosti vznikli v tom čase aj iné zaujímavé výbery zobrazených osobností a námetov. Pod tlakom času však nemohli byť využité.

Nakoniec sa rozhodlo, že na jednej strane bankoviek budú portréty slovenských osobností a na druhej zas miesta, s ktorými bola spätá ich činnosť. Výnimkou je levočská madona na stokorunáčke. Takmer v pôvodnej podobe ostal návrh na 500-korunáčku s Ľudovítom Štúrom, časť ostatných návrhov prerobili na iné hodnoty. Pribina mal byť pôvodne na 10-korunáčke, Cyril a Metod na 20-korunáčke, Štefánik na dvojtisícke.

Prvou slovenskou bankovkou bola päťdesiatkorunáčka. Do obehu sa dostala 29. augusta 1993. Ďalšie bankovky v hodnote 20, 100, 500 a 1000 korún boli emitované do konca roku 1993. V roku 1995 vydala Národná banka bankovky s hodnotou 200 a 5–tisíc korún, neskôr sa všetky bankovky dotláčali s mierne upraveným dizajnom, farebnosťou či ochrannými prvkami.

Na vypísanie súťaže nezostal čas ani pri tvorbe mincí. Štátna mincovňa oslovila len svojich pracovníkov. Najviac zaujal „prierez dejinami“ medailéra Drahomíra Zobeka. Jeho Kriváň sa najnovšie objaví aj na centových minciach. Hoci Národná banka nemala v tom čase ešte guvernéra, odsúhlasovanie modelov sa už robilo na jej pôde. Ako prvú vyrazili desaťkorunovú mincu. V sade boli aj dnes už vyradené desaťhalierniky

a dvadsaťhalierniky, uvažovalo sa dokonca aj o halierniku.

(zu, eta)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  2. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  4. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Úprava osobného motorového vozidla
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 518
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 716
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 274
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 999
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 989
  6. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 10 693
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 165
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje 9 754
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 532
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 438
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu