Nebola to nenávisť, čo mali v očiach. Nie je to tak, že by Indonézia chcela kameňovať svojho diktátora. Ona sa s ním dodnes, ani po jeho smrti, nevie vyrovnať.Exprezident Indonézie zomrel minulú nedeľu. Bola to pomalá smrť, lekári sa dlho rozhodovali, či starý, vetchý muž ešte žije, alebo ide len o bezduchú hmotu. Chorý bol Suharto dlho, ale dokázal vydržať v domácej starostlivosti až do 4. januára tohto roku. Postupne mu odchádzali orgány aj mozog, ktorý tridsaťdva rokov, čo bol pri moci, pracoval na plné obrátky. Nie je pravda, že jeho hlavnou náplňou bolo len premýšľať, ako sa udržať v prezidentskom kresle, i keď tejto úlohe venoval obrovskú časť času. Suharto sa zároveň snažil, aby jeho krajina prekvitala. Ako to chcel docieliť, je druhá vec.
Vodcovský talent
Keď v roku 1998 Suharto opúšťal prezidentské kreslo, vraj dlho nemohol uveriť, že to je pravda. K odstúpeniu ho donútili rozbúrené davy. Azda do poslednej chvíle veril, že nepochopili, ako ich má rád. Prostých občanov, Indonéziu i svoju absolútnu moc nad nimi. Veď bol jedným z nich. Narodil sa 8. júna 1921 v sultanáte Džokjakarta na centrálnej Jáve, v rodine úradníka.
Mladý Muhammad sa dobre učil. Bol veľmi ctižiadostivý a starostlivý, na vojenskú službu doslova predurčený. Slúžil v holandskej koloniálnej armáde a v roku 1942 dosiahol hodnosť seržanta, na čo bol pyšný. Potom budovanie indonézskej armády prevzali Japonci, ktorí do roku 1945 na ostrovoch kraľovali. To už Suharto velil rote a mohol vodcovský talent rozvinúť.
Po Japoncoch sa opäť vrátili Holanďania. Indonézania sa už však rozhodli žiť bez kolonizátorov a vtedy sa prejavili skutočné kvality mladého vojvodcu. Suharto to v roku 1949 dotiahol už na veliteľa práporu. Slobodná Indonézia ho už len povyšovala - na veliteľa divízie, brigády, potom sa stal generálmajorom a nakoniec sa ukázalo, že táto cesta vedie do prezidentského kresla. Láska k zbraniam mu vydržala po celý život.
Šťastná hviezda
Suharta sprevádzalo v živote oveľa viac šťastia než nešťastia. Prežil neúspešný ľavicový prevrat v roku 1965, to už bol najvyšší vojenský veliteľ. A začal rozhodovať o osudoch ľudí s takou ľahkosťou, až to bolo zarážajúce. Obvinil vtedajšieho prezidenta Sukarna z podpory Komunistickej strany Indonézie a šesť mesiacov po puči sa venoval krutému prenasledovaniu asi pol milióna Indonézanov.
Ľudí vyhadzovali z práce, ale aj zabíjali a popravovali. Stačilo malé podozrenie, že boli v spojení s komunistami.
Suharto bol neľútostný, dobre si uvedomoval, že tí nepotrestaní by sa jedného dňa mohli vzchopiť a obrátiť proti nemu. Už si totiž brúsil zuby na najvýznamnejšie kreslo. Podporili ho tí, čo zvyčajne trpia ľavičiarskymi úchylkami. V Indonézii sa však študenti postavili na stranu pravice, na stranu Suharta.
V roku 1966 demonštrovali tak urputne, že sa Suharto pred nich postavil a za všeobecného jasotu im oznámil, že si berie na starosť vedenie vlády.
V marci 1967 sa stal prezidentom. Do funkcie sa bezhlavo zamiloval. Nechal sa znovu zvoliť v rokoch 1973, 1978, 1983, 1993 a 1998. Vytvoril si i vlastnú stranu, nazval ju Golkar. Vďaka jeho autorite a vplyvu táto strana s prehľadom vyhrávala parlamentné i komunálne voľby a postupne ovládla celú Indonéziu tak, ako sa to nezdalo ani indonézskym komunistom.
Vzostup Indonézie
Nastrčil do všetkých významných funkcií vojakov. Rozpačitý úsmev na tvárach Indonézanov, keď sa majú vyjadrovať o svojom vodcovi, je spôsobený aj tým, že Suharto rýchlo postavil indonézsku ekonomiku na nohy, že mu odpustili aj niekoľko hriechov naraz. Dokázal pritiahnuť do krajiny nevídané zahraničné investície, začiatkom 70. rokov zastavil šialenú infláciu.
Indonézia sa vrátila do OSN. S úspechmi v ekonomike prišiel aj čas na expanziu. V roku 1975 dal Suharto povel na okupáciu susedného súostrovia Východný Timor, ktoré bolo predtým portugalskou kolóniou. Všetko šlo skoro ako po masle. Až do pamätného roku 1998.
Vtedy zachvátila kríza celú juhovýchodnú Áziu a nevyhla sa ani Indonézii. Protivládne demonštrácie a nepokoje nadobudli pre Suharta veľké rozmery. Také hrozné, že pod ťarchou rebélií a kritiky odstúpil. To však nestačilo. Obvinili ho a odsúdili. Nakoniec až vlani, pre zhoršujúce sa zdravie, ho zbavili všetkých obvinení. Nebolo ich málo. To najhoršie sa týkalo korupcie, do ktorej bol zapletený celý Suhartov klan. Na advokátov určite budú mať dosť peňazí, veď majetok Suhartovcov sa odhaduje na 35 až 40 miliárd dolárov. Suharto sa dožil vyššieho veku, než mu mnohí predpovedali. Tí, čo ho dobre poznali, si mysleli, že pád z politických výšin v roku 1998 neprežije viac než o dva-tri mesiace. Vydržal nebyť prezidentom desať rokov. Na Suharta, zamilovaného do moci, to bol úctyhodný výkon.
Petra Procházková
* 8. 6. 1921
> 27. 1. 2008
n 1940 - 1942 slúžil v holandskej koloniálnej armáde
n 1943 - 1949 velil pluku počas vojny s Holanďanmi za nezávislosť Indonézie
n 1962 získal hodnosť generálmajora
n K moci sa dostal v roku 1965
n Odstúpil z najvyššej funkcie v roku 1998
n Jeho režim označili za jeden z najbrutálnejších v 20. storočí
n Počas jeho vlády zabili asi 800-tisíc stúpencov komunizmu
