Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Iveta Šechnyová: Tlmočenie sa vyrovná fáraniu do bane

Ovládanie cudzieho jazyka neznamená ovládanie tlmočenia, tvrdí v rozhovore pre SME tlmočníčka Iveta Šechnyová.

Iveta Šechnyová (1960) absolvovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave - odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo (francúzsky a rumunský jazyk). Po škole sa zamestnala v Slovenskej literárnej agentúre s tým, že bude prekladať knihy z francúzštiny, dali ju všakIveta Šechnyová (1960) absolvovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave - odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo (francúzsky a rumunský jazyk). Po škole sa zamestnala v Slovenskej literárnej agentúre s tým, že bude prekladať knihy z francúzštiny, dali ju však (Zdroj: Samo Trnka)
Miluje francúzsky jazyk pre jeho krásu a šarmantnosť. Tvrdí, že pri tlmočení v žiadnom prípade nesmie zmeniť, prípadne zjemniť to, čo vypovedal rečník. Tlmočenie považuje tak trochu za schizofréniu s tým, že počas neho človek nemá šancu myslieť na nič iné. Trvá na tom, že agentúry si dnes v záujme šetrenia najímajú na tlmočenie najmä bývalé aupairky, či študentov, ktorí práve dokončili školu, čím sa degraduje kvalita. Ovládanie cudzieho jazyka totiž neznamená ovládanie tlmočenia. Na základe vlastných skúseností zistila, že najdôležitejší a najvyšší štátnici bývajú zároveň najskromnejší a najslušnejší.

Pri informáciách zo zákulisia tlmočenia na najvyššej úrovni odmietala hovoriť mená, pretože je viazaná mlčanlivosťou. Dvakrát jej ponúkali kontrakt na tlmočenie v európskych inštitúciách, odmietla však, pretože Brusel jej neprirástol k srdcu. Tlmočníčka Iveta Šechnyová.

Poznáte nejaký vtip z vašej brandže?

Vtip nie, ale poviem príhodu, ktorú som zažila. Platí, že tlmočník má byť nenápadný, ba až neviditeľný. Mne sa to stalo doslova. V predvečer rozdelenia Československa prišiel na návštevu Bratislavy známy francúzsky herec a idol žien Alain Delon. Usmialo sa na mňa šťastie - mala som možnosť mu celý deň tlmočiť a sprevádzať ho.

1.jpgKeď sme sa konečne cez davy obdivovateliek predrali do sály, kde bola pripravená tlačová konferencia, horko ťažko sme sa vyštverali na improvizované pódium, za ktorým visela opona. Lenže tou oponou sa to aj končilo a ďalej pódium nepokračovalo. Ja som sa chystala sadnúť na stoličku, ktorú som posunula dozadu a zrazu len tma a hlas pána Delona: „Kde ste sa stratili?" Bola tam proste jama, v ktorej som zmizla. Našťastie sa nič, okrem malého trapasu, nestalo. Vyšla som spoza opony a „tlačovka" sa mohla začať. (smiech)

Hovorí sa, že francúzština je krásny jazyk. Čím je taká fascinujúca?

Je krásna a šarmantná presne tak, ako celé Francúzsko a ľudia, ktorí v ňom žijú. Mám rada všetko francúzske, možno aj vďaka učiteľom, ktorí nás zasväcovali do tajov tohto jazyka. A som vďačná rodičom, že mi vybrali práve takéto smerovanie.

Je ťažké sa ju naučiť?

Myslím, že to nie je ľahké. Ľudia, ktorí ju neovládajú, majú pocit, že iné sa píše a iné vyslovuje. Svojím spôsobom je to aj pravda. Veď napríklad slovo „beaucoup" (veľa, pozn. autora) sa vysloví jednoducho „boku". Aj moje deti tvrdia, že je to ťažké a možno preto si zvolili radšej angličtinu.

Mnohí berú tlmočenie a prekladateľstvo ako synonymá. Aký je medzi nimi rozdiel?

Tie rozdiely sú naozaj podstatné. Ak to zjednoduším, tlmočník funguje hovoreným slovom v teréne, prekladateľ písaným slovom doma alebo v kancelárii. Samotné tlmočenie sa potom rozdeľuje na viac typov. Prvé je konzekutívne (následné, pozn. autora), čo znamená, že čakáte, kým rečník dohovorí a potom tlmočíte jeho slová. Niekedy to môže ísť až do desiatok minút, v takom prípade ste nútený si robiť poznámky, lebo mozog nemá šancu pamätať si všetko, čo bolo povedané.

Ako sa dá rukou stihnúť zapísať taký dlhý prejav?

Na škole nás učili špeciálny druh konzekutívneho zápisu.

Niečo ako tesnopis?

Presne. Je to však iné, i keď sú tam podobné prvky. Treba pri tom dodržiavať určité zásady - stranu si rozdelíte čiarou na dva stĺpce, do ľavého si vpisujete významné záležitosti ako mená, roky, ale trebárs aj spojovacie slovíčka. Teda všetky veci, na ktoré je potrebné položiť dôraz. Na druhú polovicu si zapisujete iba základné myšlienky z prejavu. Každý tlmočník si to však robí po svojom tak, ako mu najlepšie vyhovuje, neexistuje univerzálny recept.

Tým pádom sa neprekladá celý obsah, ale len hlavné myšlienky?

V zásade áno, ale musí to byť čo najvernejšie originálu. Nesmiete vynechať nič podstatné, viac menej sa vyhadzuje len „vata". A má to aj logiku, lebo tá pre samotné myšlienky nie je potrebná. Celej tejto metóde tlmočenia sa hovorí „vysoká konzekutíva".

Kde sa využíva?

Najmä na rôznych stretnutiach na najvyššej úrovni, kedy nie je slušné prerušovať rečníka. Musíte ho nechať dohovoriť, nech rozpráva akokoľvek dlho. Nemôžete ho zastaviť a povedať: „Moment, nestíham prekladať." Najmä predstavitelia starších krajín Európskej únie sú už takí vycvičení, že bežne rozprávajú úplne bez zastavenia. Tlmočníci, ktorí pôsobia v EÚ, majú na tento druh tlmočenia špeciálne školy, a ten zápis si vedia v pohode pripraviť.

U nás to tak nie je?

Tu sa tak kedysi netlmočilo, všetko sa riešilo po vetách. Museli sme sa to teda naučiť a musím povedať, že je to najnáročnejšie tlmočenie, aké existuje. Veľkú rolu tam totiž zohráva stres, že vám niečo vypadne, neporozumiete nejakému slovíčku... V tej chvíli celá koncentrácia uniká bokom.

Existuje aj nízka konzekutíva?

Volá sa bežná, nie nízka. Príklad - máte pracovné rokovanie dvoch firiem, ktoré si dohadujú kontrakt, a tlmočí sa v podstate po vetách. Nepotrebujete si robiť prakticky žiadny zápis, možno len čísla, mená, aby ste nič nepoplietli.

Občas v televízii vidieť takzvané simultánne tlmočenie, kde rečník aj tlmočník hovoria naraz.

Hovorí sa mu aj kabínkové. Vtedy fungujete s posunom možno jedného slovíčka, čiže rečník hovorí a vy zároveň s ním, s tým, že on je o nejaké to slovo popredu. Tu platí jedna zásada - v kabínke musia byť dvaja tlmočníci.

spol.jpg

Prečo? Keby jeden vypadol?

Nie. Je však nutné striedanie sa po každých približne dvadsiatich až tridsiatich minútach. Ale opäť - záleží na spolupráci kolegov v kabínke, niektorí sa striedajú každých desať minút. Závisí to aj od náročnosti tlmočenej témy, rýchlosti rečníkov a podobne. Do kabínky teda chodia najmä zohrané dvojice, ktoré si dokážu vzájomne odhadnúť, že „ten druhý dnes nemá svoj deň, potiahnem aj za neho". K simultánnemu tlmočeniu tiež patrí technika.

Čo nesmie chýbať?

Slúchadlá, tlmočnícky pult, lampička a dostatočný priestor na písanie poznámok.

Online slovníky nie?

Jasné, nosíme si laptopy, v ktorých ich máme natiahnuté. V počítačoch máme aj materiály, týkajúce sa danej témy. Ale len v prípade, že nám boli poskytnuté, čo sa nestáva až tak často.

Dá sa simultánne prekladať iba mechanicky, teda byť myšlienkami niekde úplne inde? Je vôbec nutná koncentrácia na obsah?

Celé tlmočenie je tak trochu schizofrénia. Odpoveď je jednoduchá - vyskúšajte si len tak po niekom opakovať text. Stačí aj po slovensky. Zistíte, že nemáte čas myslieť na nič iné. V cudzích jazykoch býva navyše iná stavba viet. Ľutujem nemčinárov, ktorí majú slovesá povedané až na konci vety. (smiech)

Najmä na konferenciách býva vždy jeden rokovací jazyk, do ktorého sa tlmočí. Vezmime si trebárs slovenčinu - môže nastať prípad, že máte kabínky s tlmočníkmi anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka. Rečníci v sále sú dajme tomu Angličan, Francúz a Nemec. Keď hovorí Angličan, kolegovia v anglickej kabíne tlmočia do slovenčiny a my v nemeckej a francúzskej kabíne musíme dokázať fungovať z ich prekladu. Veľmi teda záleží na tom, čo vám kolegovia posúvajú, lebo to ovplyvňuje váš výsledok. A práve v tej chvíli mi je najviac ľúto nemčinárov, lebo musia čakať na záverečné sloveso, kedy sa dozvedia, o čo v tej vete ide. Sú však aj takí, ktorí to dokážu vycítiť na základe rutiny.

Video: Ivetu Šechnyovú sme preskúšali zo simultánneho tlmočenia:

Video: Samo Trnka

Je to posledný typ tlmočenia?

V podstate áno, ale existuje ešte jedna odnož simultánneho tlmočenia - sedíte pri svojom klientovi a šepkáte mu do ucha. Oficiálne sa to volá šušotáž.

Pekný názov.

(smiech) Je to veľmi náročné tlmočenie, lebo v sále máte na, rozdiel od kabínky, ruchy. Chodila som tlmočiť do jednej sály, v ktorej bolo okolo dvesto účastníkov a možno desať šušotajúcich tlmočníkov. Hovoril rečník, šušotalo ďalších desať ľudí a človek, aj keď si to neuvedomuje, má vždy tendenciu prekričať to, čo počuje. Takže my desiati sme postupne zvyšovali hlas, až to vyzeralo dosť zle. (smiech) Na sústredenie sa je to naozaj náročné.

Čo spravíte, keď neporozumiete tomu, čo hovorí rečník, ak vám trebárs unikne celá myšlienka? Domyslíte si ju, prekrútite?

Prekrúcať sa nesmie, to je absolútne proti zásadám. Samozrejme, stáva sa, že ste niečo prepočuli, vtedy jednoducho preložíte to, čo ste zachytili. Pri konzekutívnom tlmočení nie je až taký problém, hoci by sa to nemalo robiť - jednoducho sa spýtate. Musíte sa vynájsť. Pri simultánnom tlmočení sa to nedá urobiť, lebo nemáte ako vyslať signál rečníkovi, že nerozumiete. V kabínke je však aj váš kolega, s ktorým si vzájomne pomáhate, takže by to malo byť v poriadku.

Ako sa tlmočí ľuďom, ktorí šušlú, hltajú koncovky, rozprávajú ako guľomet, proste majú isté nedostatky v prejave?

10.jpgNie veľmi dobre. Neverili by ste, ale stáva sa to veľmi často. Mnohí vyslovene zle artikulujú, niektorí dokonca hovoria dialektom. Keď prídu mladí ľudia z juhu Francúzska, pre nás je to doslova nočná mora. Majú totiž úplne inú francúzštinu ako je tá spisovná, a ich výslovnosť je úplne zlá. Vtedy jednoducho trpíme. Preto sa snažím s človekom, ktorému idem tlmočiť, stretnúť vopred aspoň na päť až desať minút, aby som zistila, ako rozpráva. Aby si na neho zvyklo moje ucho.

Ľudia zle artikulujúci alebo hovoriaci dialektmi sa teda prekladajú najťažšie?

Tlmočia sa ťažko a rovnako je to s cudzincami, trebárs Talianmi, ktorí vystúpia s francúzskym referátom. To je hrôza, každé druhé slovo je z iného jazyka. Často im príspevok napíše niekto iný, k tomu ovládajú francúzštinu veľmi zle, čítajú to nepresne, a iba v mizivom percente prípadov dostaneme tie texty aj my, aby sme si ich mohli vopred prečítať. Stáva sa, že potom ide ani nie o tlmočenie, ale o takzvanú „voľnú tvorbu". (smiech)

Čo vynáša viac? Tlmočenie alebo preklady?

Pokiaľ ide o konečný efekt, každá z týchto prác má svoje plusy a mínusy. V konečnom dôsledku je však odmena v oboch prípadoch porovnateľná. Existujú štandardy, v ktorých sú odporúčané ceny. Je tu voľný trh, takže nemôžu byť záväzné. Orientačná cena normovaného textu na A4 je minimálne päťsto korún.

Tlmočníci sú platení ako?

Pred hodinovými sadzbami uprednostňujeme, aby boli platení na pol dňa alebo na celý deň. Ťažko totiž odhadnúť, koľko presne budú pracovať. Môžete ich nasadiť iba na hodinu čistého času, ale musia sa zväčša nejako pripraviť, pricestovať, pričom počas danej akcie nemajú šancu vziať inú prácu. Preto by mali byť zaplatení aspoň na pol dňa.

Ak hovoríte o uprednostňovaní, zrejme máte na mysli Slovenskú asociáciu prekladateľov a tlmočníkov. Načo sú dobré také organizácie? Mnohí majú pocit, že ide o zbytočné funkcie a mrhanie peniazmi.

2.jpgFungujeme približne dva roky. Asociácia vznikla z dôvodu, že sme vycítili potrebu existencie zastrešujúcej organizácie. Často sme totiž odkázaní na spoluprácu s rôznymi agentúrami. A tie bývajú naozaj rôzne, čo vám asi nemusím vysvetľovať. Niektoré sa snažia zarobiť čo najviac, a robia to práve na úkor tlmočníkov. Vládne orgány pritom môžu s tlmočníkmi spolupracovať výhradne cez agentúry. Robia sa na ne výberové konania, a do nich sa, pochopiteľne, snažia ísť všetci s čo najlepšou cenovou ponukou. A cenu môžu zraziť len vtedy, keď dajú menej samotným tlmočníkom. Bohužiaľ, tieto organizácie si často vyberajú iba podľa ceny.

Pre daňových poplatníkov je to skôr dobré.

Potom sa ale stáva, že agentúry si na tlmočenie volajú rôzne bývalé aupairky alebo práve skončených študentov. Nechcem tým spochybňovať ich kvalitu, ale...

V čom je lepší vyštudovaný tlmočník oproti mladej žene, ktorá strávila dva roky trebárs v Anglicku, kde celé dni fungovala v danom jazyku?

Ovládanie jazyka vôbec neznamená, že viete aj tlmočiť. Človek, ktorý ten odbor vyštuduje, má osvojené zručnosti, ktoré potrebuje. Aspoň za mojich študentských čias sme na škole mali cvičenia tak konzekutívnych ako aj simultánnych tlmočení. Navyše, treba mať odvahu postaviť sa pred stovky ľudí a hovoriť pred nimi. Nesmie tiež chýbať trochu tej schizofrénie. (smiech)

11.jpgRaz bol jeden festival, ktorý nebudem bližšie špecifikovať, a na ňom bol nasadený istý tlmočník. Z kabínky sa však ozývalo len hrobové ticho. Technici sa išli pozrieť, v čom je problém a zistili, že pán tam sedel, slúchadla mal na ušiach a neustále opakoval: „Toto rozumiem, rozumiem, rozumiem, rozumiem...". Netlmočil, len počúval, zrejme dostal nejaký skrat. Možno predtým tlmočil ako sprievodca alebo na podnikových akciách, teraz však nabral odvahu posadiť sa do kabínky a výsledok bol taký, aký bol. Potom nám telefonujú splašené agentúry, aby sme ich zachránili. Človek nemôže preskočiť vývoj. Ja som tiež začínala ako hosteska, na ten najvyšší stupeň som sa musela prepracovať.

Smerujete k tomu, že agentúry v snahe ušetriť, objednávajú aj zlých tlmočníkov?

Dnes si agentúry v podstate nerobia nejaký mimoriadny výber. Mnohokrát tam niekto príde, povie, že žil toľko a toľko rokov v Amerike, a spýta sa, či by pre nich mohol tlmočiť. Niektoré agentúry mu dajú preložiť stranový text a vezmú ho. Asociácia síce chce, aby sa rozširovali naše rady, ale máme zásadu, že ak chce medzi nás vstúpiť niekto nový, musia ho odporučiť aspoň dvaja iní naši členovia.

Čiže pokojne to môže byť aj nejaká aupairka bez toho, aby vyštudovala daný odbor?

Áno. Neplatí, že väčšina tlmočníkov daný odbor aj vyštudovala. Takí sú v menšine.

Koľko je celkovo tlmočníkov a prekladateľov na Slovensku?

Netuším. V asociácii je ich okolo osemdesiat, ale to ani zďaleka nie sú všetci.

Musia vám členovia platiť?

Áno, tisícpäťsto korún na rok. To je suma, ktorá nikoho nezruinuje. Keďže sme však nová asociácia, snažíme sa najmä vychytať muchy fungovania a dosť sa inšpirujeme Jednotou tlmočníkov a prekladateľov v Českej republike.

Je veľa ľudí, ktorí tvrdia, že na jazyky nemajú talent, že sa žiadny cudzí nikdy nenaučia. Platí to, alebo to dokáže každý?

Musí tam byť určitá dávka talentu, ale kto má záujem, zvládne to. Iná vec je, ako ten jazyk potom znie v jeho podaní, lebo ak chýbajú bunky na jazyky, výslovnosť môže byť zábavná.

Mnohí začínajú s jazykmi ikskrát a vždy to po čase nechajú. Ako na to?

Nie som typ človeka, ktorý by sa denne biflil slovíčka, pretože by to nesedelo s mojou povahou. Všetko, čo viem, sa na mňa iba nalepilo, zrejme mám na francúzštinu talent. Samozrejme, dnes už som nútená zdokonaľovať sa, aj prostredníctvom prekladov, kedy si musím hľadať slovíčka, ktorým nerozumiem.

7.jpgOkrem toho - tu je príliš malý trh na to, aby sme prežili iba v jednej brandži. Musíme sa teda orientovať vo viacerých témach. Jeden deň sme na farme s morkami, druhý v atómovej elektrárni a tretí s premiérom na návšteve Francúzska. Musíme si svoj obzor rozširovať aj v oblasti odbornej terminológie.

Začiatočníkom veľmi pomáha, keď idú priamo do prostredia, v ktorom sa hovorí daným jazykom, každý si to však nemôže dovoliť. Pravdou tiež ale je, že ja som so školou začínala v roku 1966 a do Francúzska som sa prvýkrát dostala až v roku 1992, aj to len na dva týždne. Dnešní mladí to majú lepšie. Priznám sa však k jednej veci - tiež som už miliónkrát začínala s angličtinou a neviem sa do nej poriadne dostať, lebo mi chýba disciplína. Veľmi veľa v nej rozumiem, ale na rozprávanie nemám odvahu.

Znalosť cudzích jazykov, najmä angličtiny, u nás stúpa. Nedopadne to po rokoch tak, že vy, tlmočníci, raz prídete o väčšinu kšeftov?

Už prichádzame. (smiech) Je cítiť, že začíname byť jazykovo zdatnejší. V začiatkoch som musela predstaviteľov našich delegácií v zahraničí odprevádzať pomaly aj na WC, lebo mali strach, že sa ich cestou niekto niečo spýta. Na strane druhej, tlmočenie na najvyššej protokolárnej úrovni bude potrebné vždy. Dáva totiž obom rokujúcim stranám jednu výhodu - premyslieť si, čo povedia, získať čas na reakciu a podobne.

Stáva sa pri tlmočení na vládnej úrovni, že treba niektoré formulácie v preklade zjemniť, urobiť diplomatickejšími?

Etika tlmočníka to nedovoľuje, nie sme tam na to, aby sme upravovali slová rečníka. Existujú tlmočníci, ktorí to robia, ale nemali by. Počas štúdia nám jasne vštepovali, že ak je zámer rečníka taký a taký, nemáme právo ho meniť.

Čiže keby premiér povedal americkému prezidentovi: „Čuš Bush, teraz ja", tlmočník to nepreloží ako „Prosím vás, pustíte ma k slovu"?

9.jpg(smiech) Keď rečník niečo hovorí, zrejme má na svoje slová dôvod, takže úpravy z našej strany nie sú vhodné. Iste, stáva sa trebárs, že si niekto pomýli meno, vtedy tlmočník pohotovo zareaguje a v preklade to opraví.

Raz jeden politik poplietol meno pápeža, a tlmočník, samozrejme, použil správne meno. Mne sa mnohokrát stalo, že na Slovensko prišla nejaká delegácia a v prejave tvrdila, že je v Slovinsku. Jasné, že v preklade som používala správny názov, lebo to bol len skrat rečniaceho. Zásadou je, že nesmiete zmeniť najmä význam toho, čo ten človek hovorí. A ak upravíte myšlienku, vždy hrozí, že posuniete aj význam.

Ktorí zahraniční politici si nás takto mýlia?

To vám nepoviem, sme viazaní mlčanlivosťou. Môžem prezradiť len to, že sa to stáva. Poviem však iný príklad - na stavbe som zažila šéfa, ktorý zvykol strašne nadávať svojim podriadeným. Pán, ktorému práve nadával, sa na mňa pozrel so smutnými očami a spýtal sa: „A prečo mi tak nadávate?" Ja som pritom len tlmočila. On si to, chúďa, stotožnil s mojou osobou. To sú nepríjemné situácie, ale v žiadnom prípade si nemôžem dovoliť zmeniť význam povedaného.

Čo je lepšie - systematicky sa vzdelávať v jednom jazyku tak, aby som bol špička, alebo sa radšej učiť viac jazykov, ktoré budem ovládať na komunikatívnej úrovni?

Budem vychádzať z toho, čo nám hovorili na škole - výborný tlmočník údajne môže byť len z jedného jazyka. Dnes je však úplne iná tendencia. Pokiaľ chcete ísť tlmočiť trebárs do európskych inštitúcií, musíte ovládať viac jazykov. Pokiaľ ich neovládate a napriek tomu prejdete skúškami, síce vás akreditujú, ale po čase vás zaviažu, že sa musíte naučiť aj ďalšie. Súčasné tendencie teda smerujú k viacjazyčnosti, ja osobne si však myslím, že to nie je ideálne.

Prečo?

Lebo stále to bude tak, že viac vás budú nasadzovať iba na jeden z jazykov. Keď však ostatné nepraktizujete v rovnakej miere, logicky v nich nemôžete byť taký dobrý, ako v tom jednom.

Známa mi spomínala, že na Slovensku je viac ľudí, ktorí ovládajú až tridsať jazykov.

To je možné.

Údajne platí, že keď už niekto zvládol väčšie množstvo jazykov, každý ďalší sa mu učí veľmi ľahko, lebo v podvedomí má uložené schémy, ako to dosiahnuť.

Verím, že to tak je. Globalizácia sa prejavuje aj v jazykoch a mnoho vecí je v nich podobných. Často ide o rovnaké slová, možno len s inou koncovkou a výslovnosťou. Má to logiku.

Najviac tlmočníkov zrejme funguje v angličtine. Platí, že ak niekto ovláda trebárs japončinu či čínštinu, jeho služby sú drahšie?

Určite áno. Dokonca aj my so slovenčinou sme v rámci Európskej únie ešte nedávno patrili, a možno stále patríme, do kategórie zriedkavých jazykov. A keď nás volali na nejaké akcie, bolo to finančne zvýhodnené.

Keďže chodíte tlmočiť aj našim najvyšším predstaviteľom, zrejme viete, ako sú na tom s cudzími jazykmi.

Tým, že na tých akciách vlastne pracujem, ťažko mi je hodnotiť úroveň ich znalostí. Ale zlepšujú sa.(smiech) Tí úplne na vrchole sú na tom dobre, horšie je to na nižších úrovniach. Novej vláde som ale ešte netlmočila, iba prezidentovi.

Gašparovič vie anglicky?

Myslím, že nie. Dzurinda vie veľmi dobre anglicky, dokonca relatívne dobre aj francúzsky. A aj súčasný premiér Fico vie veľmi dobre anglicky, veď dlho pôsobil v Štrasburgu. Ale naozaj by som nerada hodnotila to, o čom nemám dostatočné informácie.

Čo všetko musíte dodržiavať, keď idete tlmočiť takúto akciu?

Začnem oblečením - čiernym kostýmom nič nepokazím.

Sú odborníci na protokol, ktorí vám povedia, ako to funguje?

Ani nie. Je to o intuícii. Je jasné, že nemôžem byť - čo sa oblečenia týka - zaujímavejšia ako ten, komu tlmočím. A už vôbec nie výstredná. Mám byť len nenápadným tieňom za daným človekom, jeho druhým hlasom. Každopádne, oblečenie musí byť slušné. Stalo sa napríklad aj to, že nejaká agentúra dostala sťažnosť od klienta práve pre nevhodné oblečenie.

Raz som tlmočila pre veľkovojvodu Luxemburska a boli tam večere, ktoré podával náš prezident. Vtedy mi bolo povedané, že musím prísť vo večernej róbe. V takýchto prípadoch vám teda vopred oznámia, ako máte prísť oblečený, prípadne je to uvedené na pozvánke.

To si ale zabezpečujete na vlastné náklady?

3.jpgSamozrejme. Dokonca si to ani nemôžeme odrátať ako daňový náklad. Nepovažuje sa to totiž za pracovné oblečenie, hoci v ňom musíme pracovať. Aspoň tak nám povedali viacerí daňoví poradcovia. Boli dokonca aj také hlúpe výmysly, že si na oblečenie máme našiť meno. Tlmočník pritom musí mať skriňu plnú oblečenia, lebo sa pohybuje v rôznych spoločnostiach.

Raz ma agentúra poslala do Dunajskej Stredy, kde som mala tlmočiť generálnemu riaditeľovi cukrovaru. Pýtam sa, akého charakteru bude to stretnutie, aby som sa vedela obliecť. A oni, že klasické kancelárske - riaditeľ so Slovenska a riaditeľ z Francúzska. Prišla som tam v kostýme a lodičkách, päť minút sme posedeli pri káve a zrazu sme sa vybrali rovno na pole s cukrovou repou, kde som sa cítila mimoriadne „dobre". (smiech)

Ako je to s miestom pre tlmočníka? Usádza vás niekto?

Áno, to rieši protokol. K tomu však môžem povedať jednu zaujímavú vec - keď sa niekam s nejakou vysokou štátnou návštevou presúvame v kolóne áut, tlmočníka zväčša posadia do tretieho až štvrtého auta za tým, v ktorom je hosť. V praxi to potom vyzerá tak, že delegácia je už na Hrade, vystúpi z auta, pričom tlmočník ešte len prichádza. Musí zostresovaný a celý udýchaný bežať na svoje miesto, a bežne mu niekto z protokolu povie: „Kde toľko trčíte?" Pritom je to úplne mimo nás, ide o vec, ktorú protokol nemá celkom domyslenú. Tlmočník by mal byť niekde v druhom aute, nie vzadu, inak logicky dorazí neskôr ako čelo kolóny.

Keď som bola v Paríži u prezidenta Chiraca, sedela som v aute s vašimi kolegami novinármi. Celú cestu z letiska až po Elyzejský palác som mala do chrbta zapichnutý statív od kamery alebo fotoaparátu. A tiež to bolo až nejaké siedme auto, takže ani tam to nemajú vyriešené.

Je pravdou, že Chirac má výbornú francúzsku výslovnosť?

Áno má, on sa tlmočí veľmi dobre. Dokonca je to veľmi sympatický pán. Bolo z neho cítiť obrovskú charizmu.

Vedia sa takíto vysokí klienti osobne poďakovať za vašu prácu, alebo vás berú ako samozrejmosť?

Vedia. Musím skonštatovať, že najdôležitejší a najvyšší štátnici bývajú zároveň najskromnejší a najslušnejší. Luxemburský veľkovojvoda, ktorému som tlmočila tri dni, mal dokonca obavy o moje zdravie, hoci sa vôbec nemusel báť, lebo ma je dosť. (smiech)

Keď ste na tých vládnych obedoch a večerách, najete sa tam?

8.jpgKdeže. S plnými ústami sa nedá a nepatrí tlmočiť. Okrem toho, podľa nášho protokolu často sedíte za štátnikom, nie vedľa neho. On má pred sebou úžasné dobroty a vy v druhom rade nemáte šancu vziať si ani minerálku. Predsa len, nepatrí sa, aby ste sa naťahovali ponad ich plecia. (smiech)

Tretí deň sa ma veľkovojvoda pýta: „A z čoho vy vlastne žijete, keď už tri dni nejete?" No z čoho, máme predsa zásoby v kabelkách. Ale mám aj inú skúsenosť - raz som tlmočila na Bôriku, keď minister zahraničných vecí organizoval večeru pre partnera z Európskej únie. Samá husacina, lokše, kapusta, voňalo to tam... A ja som nemala šancu nič získať. Pri odchode ma zastavil čašník a podal mi igelitku so slovami, že mi ju posiela pán minister. V aute som pozrela, čo v nej je - stehno, kapusta a lokša. Skvelé. (smiech) Niektorí na nás myslia.

Sú akcie, ktoré vás nebavia tlmočiť, lebo je to nuda?

Pomerne nerada tlmočím kulturológiu alebo historické kongresy. Nie pre nudu, skôr preto, lebo je to veľmi ťažké. Naopak, veľmi rada tlmočím právo, v ňom sa cítim dobre, i keď sa naň treba pripravovať kvôli terminológii. Rozdiely sú už v tom, či idete k sudcovi, k prokurátorovi alebo k advokátovi. Veľmi ma to však baví a v ďalšom živote pôjdem študovať právo. (smiech)

Hovorí sa, že na súdnom prekladateľstve sa dá pekne „ryžovať". Je to pravda?

Ja osobne nie som súdna prekladateľka. Teoreticky by tam mala byť iba špička, lebo ich skúšky sú veľmi náročné. Kolegyne, ktoré sa tomu venujú, tvrdia, že to nie až taká „ryža", ako sa hovorí. Svojím spôsobom je to možno jednoduchšie v tom, že určité formuláre sa opakujú - napríklad rodné listy, osvedčenia o sobáši a podobne. Prekladajú sa tam aj zmluvy, ale to je normálne, také robím aj ja, pokiaľ nemusia byť osvedčené práve súdnym prekladateľom. Ide teda o prácu porovnateľnú s našou.

V globále úroveň našich tlmočníkov stúpa, stagnuje alebo klesá? Kedysi si totiž agentúry robili skúšky adeptov, dnes to vôbec nie je bežné.

Na trhu je strašne veľa samozvaných tlmočníkov. Tí dampujú ceny a agentúry to radi využívajú. Zabrániť sa tomu však nedá. Tým, že neexistujú žiadne vstupné skúšky, nie je možné urobiť kvalitatívne sito. Je demokracia. Naša asociácia preto bojuje o to, aby služby poskytovali naozaj iba kvalitní tlmočníci a prekladatelia.

Nebude to skôr tak, že nechcete, aby pribúdali ďalší, lebo by ste sami sebe zväčšovali konkurenciu a znižovali zárobky?

Určite nie, dokonca študenti u nás ani nemusia platiť členské, môžu sa stať členmi asociácie automaticky. Snahou však je, aby sme zároveň poskytovali záruku kvality. Minimálne tým, že existuje zoznam, z ktorého je možné vyberať si. Stačilo by, keby do neho agentúry aspoň nazreli.

Unavuje človeka tlmočenie?

Unavený ste už po pol hodine. Práve preto sú pri simultánnom tlmočení vždy dvaja, aby sa striedali. Dôležité ale je, aby nás aj samotní klienti brali ako ľudí, nie ako stroje. Niektorí totiž tvrdia: „Čo už len môžeš byť unavená, však len rozprávaš, nič iné nerobíš." Málokto si však uvedomuje, aká je v dom dávka sústredenia a energie. Osemhodinové tlmočenie, čo sa výdaja energie týka, sa vyrovná osemhodinovému fáraniu v bani, nech sa to akokoľvek nezdá.

Prosím? Existuje o tom štúdia?

4.jpgÁno, a nie jedna. Je to veľmi namáhavá práca a prestávka je proste nevyhnutná. Už sa mi stalo, že som niekde tlmočila a po troch hodinách bez pauzy som sa prihlásila, a poprosila ich, či by sme si nemohli spraviť desaťminútovú prestávku. Urobila som to, hoci tlmočník by o prestávku žiadať nemal. A dotyčný pán mi povedal, že tam nie som na to, aby som mala prestávku, ale na to, aby som tlmočila. Lenže to sa nedá. Nikto sa nedokáže totálne sústrediť tri hodiny v kuse, tobôž, ak tlmočí sám. A aj pre toto vznikla asociácia - aby sme bojovali za korektné podmienky pre našu prácu.

Už ste aj niečo konkrétne dosiahli?

No, zatiaľ ani veľmi nie. Je to mravenčia práca, robíme to čisto z nadšenia, v tom výkonnom výbore ide o čestné funkcie.

Čiže z nich nemáte žiadny príjem?

Nie, robíme to výhradne preto, lebo chceme zlepšiť podmienky našej práce na trhu. Ale tým, že sme rozlietaní, máme problém, aby sme vôbec našli jeden dátum, počas ktorého by sa stretol celý výkonný výbor. To bude beh na dlhú trať.

Kradnú si tlmočníci vzájomne kšefty?

Áno. Na prvý pohľad je to síce čisto individuálna práca, ale nie je to celkom tak. Nevyhnutne potrebujete mať kolegov, s ktorými pôjdete do kabínky, kolegov, na ktorých sa môžete obrátiť, ak musíte odmietnuť nejakú akciu, lebo ochoriete a podobne. A musíte si nájsť takých, na ktorých sa môžete naozaj spoľahnúť, aby to nebola vaša posledná akcia pre daného klienta.

Prečo?

Lebo na tomto trhu to často funguje tak, že vaša náhrada vám už tú akciu nevráti a ponechá si ju. Jednoducho vám ju preberie, trebárs cenovým dumpingom. Každý potom máme určitý okruh kolegov, na ktorých sa dá spoľahnúť a spolupracujeme viac menej len medzi sebou. Hovorím však za francúzštinárov, neviem, ako je to s inými jazykmi.

Dá sa v tejto brandži slušne vyžiť?

Dá. Ja som už aj premýšľala, či nejako nezmením svoje smerovanie, ale zatiaľ nemám dôvod. Navyše, veľmi ma tá práca napĺňa a neviem si už predstaviť, že by som ešte niekedy mala šéfa.

Volali vás tlmočiť aj do európskych inštitúcií, ale odmietli ste. Prečo?

V roku 2005 som si na to urobila akreditáciu a môžem tam fungovať ako freelancer. Ponuku som dostala dvakrát na minimálne ročný kontrakt, ale mám dve deti, z toho jedno v dospievajúcom veku a nerada by som ich tu nechávala. Im sa tam ísť nechce. Navyše, počas tých pár tlmočení, ktoré som tam robila, mi Brusel nijako neprirástol k srdcu. A práca tam je taká...

Nudná?

Nie. Je tam proste iná kolegialita. Nechcem tvrdiť, či horšia alebo lepšia, ale ja som zvyknutá, že víkendy trávim s rodinou alebo s priateľmi a to by mi určite chýbalo. Tam je každý deň o tom istom, i keď tlmočíte rôzne témy. Ja potrebujem pestrosť. Iste, táto moja sloboda má aj negatívnu stránku - koľkokrát túžobne pozerám na telefón, aby už konečne zazvonil, ale aj tak by som nemenila. Asi som už na to stará. (smiech) Pre mladých a slobodných ľudí je to však fantastická šanca a skúsenosť. Tí by to mali brať všetkými desiatimi. Keď príde rodina, už to nebude také ľahké.

Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Iveta Šechnyová v prepise nič nezmenila.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 579
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 546
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 061
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 032
  5. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 831
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 11 528
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 529
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 752
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 647
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 605
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Rozhovory z denníka SME

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Koronavírus na Slovensku: V prvý deň testovania bol záujem vysoký, prišla tretina ľudí (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 37 911. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 134 obetí.

Celoplošné testovanie na Covid-19 na Orave.
Hornádska ulica v Krompachoch v piatok 10. apríla.

Život na Slovensku sa opäť obmedzuje, začína sa miernejší lockdown (prehľad)

Zákaz vychádzania sa netýka cesty do práce, na Orave a v Bardejove treba i test.

Ilustračné foto.