Problémy americkej ekonomiky by na Slovensku mali zasiahnuť najmä investorov v podielových fondoch.
BRATISLAVA. Európske a ázijské akciové trhy včera zažili čierny deň. Svetové burzy sa prepadli na niekoľkoročné minimá. Japonský akciový index Nikkei prišiel včera takmer o štyri percentá a klesol najnižšie od októbra 2005. Podobne sa prepadli aj európske akciové indexy. Akciový európsky index Dow Jones Stoxx 600 zaznamenal dokonca najvyššiu stratu od pádu dvojičiek v USA. Na trhoch panuje obava, že ekonomická recesia, ktorá je v USA už len otázkou času, sa prejaví v spomalení ekonomického rastu v Európe.
Výnimkou boli včera len americké akcie. S nimi sa totiž neobchodovalo, lebo v USA bol štátny sviatok.
Slabá podpora
Zmätok na akciové trhy vniesol už v piatok americký prezident Bush, keď vyzval Kongres, aby schválil jeho opatrenia na podporu ekonomiky. Bush chce najmä cez zníženie daní vliať do ekonomiky približne 140 miliárd korún. Investori na burzách očakávali viac. Sklamanie preto vyvrcholilo prepadom akciových indexov.
Podobný vývoj sa dá očakávať po troch dňoch voľna aj v USA. Americké burzy sa v bezprostrednej reakcii na Bushov balíček oslabili v piatok len veľmi mierne.
„Investori sú sklamaní, lebo stimuly, ktoré by mali pomôcť americkej ekonomike pred recesiou, sú príliš malé a prichádzajú neskoro. Investori si myslia, že recesiu neodvrátia,“ povedal pre agentúru Bloomberg Francis Lun zo správcovskej spoločnosti Fulbright Securities z Hongkongu.
Pokles akciových trhov sa nezačal včera a nevyvolalo ho len sklamanie z Bushovho ozdravného balíčka. Postupný pokles trhov trvá už niekoľko mesiacov a spôsobila ho americká hypotekárna kríza pre neschopnosť tamojších nízkopríjmových domácností splácať úvery.
Najväčším americkým bankám to spôsobilo vážne finančné straty. Lídri na trhu – Citigroup a Meryll Lynch – minulý týždeň oznámili, že v poslednom štvrťroku mali stratu okolo 10 miliárd dolárov. Svetové akcie preto výraznejšie začali strácať až v januári.
„Januárové prepady akciových trhov spôsobila panika investorov, ktorú odštartovala hypotekárna kríza v USA, problémy veľkých finančných spoločností a obavy investorov, že tieto problémy by spolu so silnejúcou infláciou mohli byť začiatkom globálnej ekonomickej recesie,“ povedala Katarína Antoničová zo správcovskej spoločnosti Investičná a dôchodková.
Slovensko tento rok kríza nezasiahne USA sú významným obchodným partnerom Európy. Viacerí predstavitelia Európskej centrálnej banky naznačili, že prípadná recesia, o ktorej bývalý šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan povedal, že je už hotovou vecou, môže postihnúť aj Európu. Naposledy to bol člen Rady guvernérov ECB Nout Wellink.
Slovenska by sa hypotekárna kríza zatiaľ nemala vážnejšie dotknúť, a to aj napriek avizovanému spomaleniu rastu eurozóny.
„Tento rok by nás kríza nemala zasiahnuť, lebo sme čerstvo vybudovali nové kapacity najmä v automobilovom priemysle,“ povedal analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Jeho slová potvrdzujú aj predpoklady trnavského Peugeotu, ktorý je jedným z najväčších slovenských vývozcov. „Tento rok očakávame nárast celoročnej produkcie. Bude to okolo desať percent,“ povedal hovorca automobilky Peter Švec.
Pokles fondov Globálnu krízu už na Slovensku pocítili ľudia, ktorí majú úspory v podielových fondoch a sporitelia v dôchodkových spoločnostiach. Podielové fondy, ktoré investujú do amerických akcií, stratili medziročne 17 percent. Antoničová radí: „Silné turbulencie nie sú na akciových trhoch ničím výnimočným, sú ich hlavnou charakteristikou. Obdobie prepadov investori musia prečkať.“
„V tejto chvíli zrejme nemá zmysel uvažovať o výbere, mohlo by sa totiž stať, že investor svoje peniaze stiahne, keď je trh na dne a zničí si tým šancu na opätovný nárast svojej investície,“ odporúča Antoničová.
Taký pokles indexov zažila Európa naposledy v septembri 2001 po páde dvojičiek.
Prepad americkej ekonomiky je už podľa analytikov nezvratný, hoci prezident George Bush ohlásil znižovanie daní. To sa zasa prejaví na spomalení rastu v Ázii a eurozóne, ktorá je najväčším obchodným partnerom USA. Kríza sa tak zrejme dostane aj na Slovensko, čo priznáva aj Národná banka.
Do akcií investujú aj dôchodkové spoločnosti v druhom pilieri. Vložili do nich viac ako pätinu majetku rastových fondov.
„Dôchodkové jednotky aktuálne straty vymažú ešte tento rok,“ myslí si podpredseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Viktor Kouřil.
REUTERS VIDEO: Situácia na amerických trhoch po vyhlásení amerického prezidenta Georgea Busha
REUTERS VIDEO: Pondelková situácia na ázijských trhoch
REUTERS VIDEO: Pondelková situácia na európskych trhoch
EIB s komerčnými bankami nebojuje
Na poskytovanie úverov od EIB platia podobné kritériá a postupy ako pri získavaní eurofondov
Európska investičná banka pred pár dňami podpísala zmluvu o pôžičke s Bratislavským krajom na 700 miliónov korún. Spolu tak za vyše 10 rokov požičala na Slovensku viack ako dve miliardy eur. O aktivitách banky u nás, eure a previazanosti úverov s eurofondmi hovorí viceprezidentka banky MARTA GAJECKA.
Na čo dostala Bratislava úver?
„Peniaze sú určené na spolufinancovanie projektov na modernizáciu infraštruktúry. Kraj môže čerpať peniaze podľa potreby v nasledujúcich štyroch rokoch. Mali by ísť do dopravy, vzdelávania, kultúry a sociálnej oblasti.“
Koľko peňazí doteraz banka na Slovensku požičala?
„Od roku 1995 je to 2,2 miliardy eur. Slovensko je akcionárom banky. Znamená to, že banka je sčasti aj slovenskou bankou.“
Aké podmienky musia klienti splniť, aby mohli získať od vás peniaze?
„Európska investičná banka (EIB) financuje projekty, ktoré sú prioritou EÚ a sú zároveň prioritami členských štátov. Je to verejnoprávna banka, ktorá bola vytvorená v roku 1958 na základe Rímskych zmlúv, aby pomohla uskutočňovať politiku EÚ. Prioritami EÚ sú napríklad ekonomická a sociálna súdržnosť, podpora malých a stredných podnikateľov, ochrana a zlepšovanie životného prostredia. Ale aj zvyšovanie konkurencieschopnosti a rozvoj transeurópskych sietí a energetika.“
Sú slovenskí klienti EIB spoľahliví? Stalo sa, že niekto nezaplatil?
„Taký prípad sa nestal. Slovenskí klienti sú spoľahliví.“
EIB nie je typická komerčná banka. Nevytvára zisk, je bankou únie. Poskytuje však podobné úverové produkty ako komerčné banky. Na čo je taká banka? Nemyslíte si, že môže len deformovať trhové prostredie, ktoré je napríklad u nás v bankovom sektore dosť rozvinuté?
„Nemyslím si, že jej existencia deformuje konkurenciu na trhu bánk. My s komerčnými bankami spolupracujeme, aj na Slovensku. Sú našimi partnermi. Nemôžeme hovoriť, že by sme deformovali trh. EIB môže financovať bežné projekty iba do 50 percent, čo znamená, že projekty potrebujú ďalšie zdroje. Aj preto využívame komerčné banky ako našich partnerov. Prítomnosť EIB je pre komerčné banky dobrým signálom, aby sa do spolufinancovania projektov s EIB zapojili.
Kde EIB získava zdroje na financovanie projektov, keď nevedie klasické účty a nemá ani ďalšie aktívne operácie ako bežné banky?
„Najmä na finančných trhoch. Vďaka tomu, že má od najväčších ratingových agentúr hodnotenie na najvyššej možnej úrovni, je schopná získavať financie na trhoch za veľmi dobrých podmienok. Neorientuje sa na zisk a túto výhodu posúva na svojich klientov. Môžu nimi byť štát, samosprávy, súkromné podniky a banky. U vás to napríklad boli projekty, ako sú most Apollo, úseky diaľnic medzi Bratislavou a Žilinou, medzi Žilinou a Košicami, pôžičky na rozvoj výroby Volkswagenu v Bratislave a podobne. Malé a stredné firmy financujeme sprostredkovane. Požičiame financie za výhodných podmienok komerčným bankám a tie ich ďalej poskytujú malým a stredným podnikom a samosprávam. “
Na Slovensku prišla EIB do konfliktu s jednou súkromnou bankou. Hovorilo sa o Dexii.
„Dexia je naším partnerom, s ktorým spolupracujeme. Je v kompetencii každého regiónu rozhodnúť sa, od ktorej inštitúcie si vezme pôžičku. Niektoré regióny sa rozhodli pre Dexiu, mali by ste túto otázku položiť tým konkrétnym regiónom.“
Išlo teda o konflikt medzi vami a Dexiou?
„Nie, povedala som, že spolupracujeme, prečo by sme s ňou bojovali.“
Aké výhody poskytuje EIB oproti komerčným bankám? Prečo by napríklad niekto mal využiť vaše služby a nie služby komerčnej banky?
„Je to hlavne dlhodobá splatnosť úverov. Poskytujeme úvery aj na vyše 30 rokov. V úvode tohto obdobia sa splácajú iba úroky, nie istina. Veľká voľnosť je v čerpaní úverov. Môže sa rozložiť na viac rokov. U nás sa neplatia nijaké poplatky za spracovanie úveru. Čo je dôležité, EIB financuje iba projekty, ktoré majú vysokú kvalitu. EIB je vlastne súčasťou finančného systému EÚ. Dôležité je, že kritériá a postupy na financovanie peňazí z EIB a eurofondov sú veľmi podobné.
Čo to v praxi znamená?
„To, že klient, ak splní podmienky banky, môže hneď požiadať aj o čerpanie grantových peňazí z eurofondov.“
Ako vidíte ambície Slovenska zaviesť euro už na budúci rok?
„Pozitívne. Viem, že euro je jednou z hlavných priorít vašej vlády. Je to ambiciózny cieľ. Každý štát, ktorý vstúpil do únie, musí neskôr vstúpiť aj do eurozóny. Hovoria o tom prístupové zmluvy. Je to povinné. Otázka je, kedy sa tak stane. Čas vstupu nie je presne špecifikovaný. Je to zvrchované rozhodnutie každej krajiny, kedy euro zavedie. Euro treba prijať vtedy, keď je na to krajina pripravená.“
Myslíte si, že Slovensko je pripravené zaviesť euro už v januári?
„Váš vstup do eurozóny nezávisí od môjho názoru.“
A aký je váš názor?
„Ste na dobrej ceste, treba sa jej držať. Nie som kompetentná povedať, kedy je ten správny čas a to, či ste pripravení. To je v kompetencii Európskej komisie a Európskej rady. Pre mňa je ťažko povedať, či vaša ekonomika, ktorá má dobré makroekonomické ukazovatele, je schopná vydržať v dobrej kondícii aj dlhší čas.“
Je teda Slovensko schopné udržať si dobrú kondíciu ekonomiky dlhšie?
„To sa ukáže za dva alebo tri roky.“
Stĺpček Ivana Štulajtera
Naše USA
V jednom kúte sveta zamáva krídlami motýľ a v druhom niekoho zasvrbí na bruchu. V Amerike už ľudia masovo nedokázali splácať hypotéky a teraz padajú svetové burzy. Padajú s nimi aj nádeje ľudí, ktorí si na Slovensku sporia na dôchodok alebo investujú úspory do podielových fondov?
Škodoradostníci všetkých krajín by nemali plesať.
Z dvoch príčin. Trhy cenných papierov sa doteraz vždy spamätali na rozdiel od mnohých štátov a firiem, ktoré zanikli. Do konca sveta sa nikomu nechce. Iste, voči celosvetovému poklesu burzových indexov nie je imúnny žiaden sporivý dôchodkový systém. Lenže to, čo sa na prvý pohľad ukazuje ako strata, je zároveň šanca na vyššie zisky pri investíciách do zlacnených akcií. Len ich treba objaviť.
Druhý dôvod, prečo škodoradostnosť nie je namieste, spočíva v tom, že ak by prepad búrz prerástol do celosvetovej recesie, ani na Slovensku nebude dôvod na zábavu. Za koľko dovezieme ropu a plyn. Komu a za koľko predáme „naše“ autá?
Radšej držme palce Amerike, aby sa dokázala čím skôr vymotať z hospodárskych problémov. Tak ako veľakrát v dejinách. Všetci sme tak trochu Američania.
Čo sa stalo
Svetové akciové burzy sa prepadli, niektoré stratili najviac od pádu dvojičiek v USA.
Kríze sa ne vyhne ani Slovensko. Klesajú všetky meny v regióne. Koruna stratila oproti euru za týždeň asi 70 halierov.
