BRATISLAVA – Podpredseda vlády Pál Csáky sa v utorok vyslovil za to, aby mali maďarskí veriaci na Slovensku svojho vlastného biskupa. Možnosť vytvorenia samostatnej diecézy pre maďarskú menšinu je však mimo dosahu politikov a štátnej moci.
Hranice diecéz sú výsledkom stáročného historického vývoja, ich zmena vždy podlieha schváleniu vo Vatikáne. Podľa základnej zmluvy s Vatikánom na ich vytváranie štát nemá nijaký dosah. Podľa článku 3 má katolícka cirkev „výlučné právo zriaďovať, meniť a rušiť vlastné cirkevné štruktúry, najmä provincie, arcidiecézy, diecézy, eparchie, exarcháty a apoštolské administratúry“. Štát tieto zmeny len berie na vedomie, Vatikán by mal zabezpečiť zhodu hraníc cirkevných diecéz so štátnymi hranicami.
Štát zároveň nemá právo ani ovplyvňovať menovanie biskupov – to tiež patrí podľa zmluvy do výlučnej kompetencie Svätej stolice.
Nepatria do jednej diecézy
Katolícka cirkev si ani nevedie štatistiku, koľko percent jej členov je maďarskej národnosti, a maďarská menšina nepatrí do jednej cirkevnej diecézy.
Maďarskí veriaci podľa cirkevného členenia patria do troch biskupstiev – bratislavsko-trnavského, rožňavského a košického. Aj farnosti, nižšie jednotky cirkevného členenia, sú najčastejšie zmiešané, pomer národností je rôzny.
„Stáva sa, že farnosť má sídlo v čisto slovenskej obci, a filiálka je čisto slovenská. Biskupi sa v rámci svojich diecéz snažia do zmiešaných farností posielať kňazov, ktorí ovládajú obidva jazyky,“ hovorí hovorca KBS Marián Gavenda.
Biskup pre maďarských veriacich, za ktorého ustanovenie sa tento týždeň vyslovil podpredseda vlády Pál Csáky, by preto nemal automaticky pôsobnosť pre všetkých maďarských katolíkov.
Zanedbané potreby
Svoju podporu myšlienke osobitného biskupa pre maďarských veriacich Pál Csáky vysvetlil tým, že potreby maďarských veriacich sú zanedbávané. Nedostatočná je napríklad pastorácia mládeže, čo sa prejavuje aj na malom počte maďarských novokňazov a nasledujúcej prestarnutosti maďarského kléru.
Podľa Gavendu by tento problém ustanovenie nového biskupa nevyriešilo. Nedostatok povolaní je totiž aj v samotnom Maďarsku. Pokiaľ ide o iné potreby, KBS prekladá pastierske listy do maďarčiny a zabezpečuje dovoz náboženskej literatúry z Maďarska. Birmovky, ktoré môže konať len biskup, sú v maďarských farnostiach po maďarsky. Maďarčinu ovládajú biskupi Vladimír Filo, Dominik Tóth, Eduard Kojnok aj arcibiskupi Ján Sokol a Alojz Tkáč. „Maximom, ako by sa to mohlo riešiť, by mohlo byť poverenie niektorého biskupa v rámci KBS, aby sa osobitne venoval pastorácii maďarských veriacich,“ povedal Gavenda.
Problémy sa však na slovenskom juhu vyskytujú. Niekde sa Slováci sťažujú, že nie je dosť omší v slovenčine, niekde naopak. Stáva sa, že kňaz neovláda reč dokonale, čo veriacich irituje.
Podpredseda vlády Pál Csáky včera povedal, že sa do tejto záležitosti nemieni aktívne zapájať. „Moje pole v tejto oblasti je dosť obmedzené. Môžem zohrať len úlohu katalyzátora. Iba mi avizovali, že by mi Spoločnosť Dobrého pastiera, združujúca maďarských kňazov a veriacich, chcela začiatkom mája odovzdať memorandum a požiadať ma, aby som sprostredkoval stretnutie s biskupmi. Tu sa moja vec končí,“ povedal včera Csáky.
V ktorej diecéze by mal biskup pre príslušníkov maďarskej menšiny pôsobiť, Csáky nešpecifikoval. „Možno v Košiciach a v Rožňave by mohol byť vikár, a možno v Trnavsko-bratislavskej arcidiecéze by mohol byť biskup alebo pomocný biskup. To nie je ale moja vec, musí sa riešiť v súlade s cirkevným kánonom. Je to vec Svätej stolice. Treba diskutovať o tomto vecnom probléme.“
(sp, mar)
