Medzi bežne rozšírené hlodavce patrí hraboš poľný, ktorý za určitých okolností môže značne poškodiť poľné plodiny, najmä oziminy a krmoviny, ale aj ovocné dreviny. Hraboše počas zimy ohrýzajú najmä kôru nadzemných častí stromov a kríkov. Pri poškodení celého obvodu kmeňa môže napadnutá drevina uschnúť. Ohrozené sú predovšetkým tie stromy, ktoré rastú v trávnikoch záhrad a zatrávnených sadoch. Hraboše sa premnožujú hlavne na jeseň.
Keďže hraboš, podobne ako ostatné zvieratá, potrebuje nerušené prostredie na rozmnožovanie, preventívne proti nemu pôsobí rozoranie zatrávnenia medzi radmi stromov alebo pokopanie trávnika v záhradách. V pravidelne obrábaných pôdach, teda pri používaní čierneho úhoru v sade, nemá možnosť trvalo sa usadiť, a teda s ním nie je žiadny problém. Počet týchto škodcov významne znižujú dravce či iné druhy zvierat, ktoré sa nimi živia. Na ich podporu je preto vhodné ponechať v okolí obrábaných plôch väčšie stromy slúžiace na úkryt či osadzovať bydlá v tvare písmena T.
Pri veľkom premnožení hrabošov a potrebe ponechania zatrávnenia možno vkladať povolené chemické prípravky do ich nôr. Na plošnú ochranu však treba získať povolenie Národného referenčného laboratória Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach.
Podstatne menej rozšíreným, a teda aj zriedkavejším škodcom je zajac poľný, ktorý sa vyskytuje na celom našom území. V niektorých prípadoch môže počas zimného, prípadne aj letného obdobia spôsobiť škody na ovocných drevinách a viniči. Stáva sa tak najmä v neoplotených výsadbách, do ktorých má voľný prístup.
Zajace v zime poškodzujú kôru kmienikov stromov alebo krov. Pri vyšších závejoch môžu preniknúť aj do oplotených výsadieb. Inokedy sa podhrabávajú v miestach poškodeného oplotenia. Veľmi nepríjemné je poškodenie mladej výsadby, či už viniča, alebo ovocných drevín.
Vo vinici často prehryznú ročné výhonky určené na vypestovanie kmienika. V takýchto prípadoch musíme kmienik vypestovať znovu (s ročnou stratou času i úrody) alebo výhonky zrežeme tesne pod prehryznutým miestom a vypestujeme aspoň polovicu kmeňa, ktorý na rok po dorastení zrežeme v požadovanej výške. V mladých vinohradoch zajace v lete neraz spásajú aj rastúce letorasty. Následkom toho môže mladý vinič úplne uschnúť, v lepšom prípade sa znovu oddiali vypestovanie kmeňa minimálne o rok.
Na zabránenie uvedených poškodení je vhodné obaľovať mladé kmene ovocných drevín či viničové štepy papierom alebo špeciálnymi chránidlami zo sieťoviny, vyrobené z plastických látok. Menej poškodené miesta ovocných stromov možno na jar ostrým nožom zahladiť, zatrieť štepárskym voskom a obviazať plátnom alebo vrecovinou. Stromy, ktoré sú veľmi poškodené po celom obvode kmeňa, sa už väčšinou nepodarí zachrániť, pretože na jar buď vôbec nevypučia, alebo uschnú neskôr počas vegetácie.
Zajac poľný patrí medzi poľovnú zver, ktorú však možno loviť iba v obmedzenom čase počas zimných mesiacov, aj to iba s udelenou výnimkou orgánu ochrany prírody. Keďže ich početnosť klesá z viacerých dôvodov, zaslúžia si viac ochranu ako znižovanie stavov. Na ochranu drevín pred nimi preto treba jednoznačne využiť opísané nepriame opatrenia.
Stanislav Barok
