Najrozsiahlejšej komplexnej bytovej výstavbe na Slovensku, ktorú už z hľadiska rozsahu v slovenských i stredoeurópskych podmienkach sotva niečo prekoná, predchádzala medzinárodná urbanistická súťaž. Vypísal ju vtedajší Národný výbor hlavného mesta SSR spolu s Útvarom hlavného architekta a zapojilo sa do nej viac ako 80 kolektívov z takmer dvoch desiatok krajín.
Do užšieho výberu bez určenia poradia sa dostalo päť projektov, dva z nich pochádzali od československých kolektívov, ďalšie z Japonska, USA a Rakúska. Predstava autorov víťazných projektov sa však výrazne líšila od toho, čo v tejto bratislavskej mestskej časti vyrástlo, pretože nová Petržalka sa napokon podľa výsledkov medzinárodnej súťaže vôbec nebudovala. Pracovníci Útvaru hlavného architekta spracovali po ukončení medzinárodnej súťaže návrh podoby obytnej zóny, ten sa neskôr, po schválení slovenskou vládou, začal premieňať na realitu.
Dnešný hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta pre SME uviedol, že medzinárodná súťaž priniesla zaujímavé myšlienky, ale bola výsledkom atmosféry, ktorá v spomínaných rokoch na území vtedajšieho Československa zavládla. "V súťaži sa riešilo 60-tisícové mesto, ale už onedlho sa začalo projektovať a stavať sídlisko pre 150-tisíc obyvateľov," dodal Šlachta.
Začiatok v Hájoch
O likvidácii starej Petržalky a nahradení pôvodných stavieb rodinných domov, ale aj lúk, polí, sadov a lesov na pravom brehu Dunaja novými domami sa rozhodlo v roku 1973. V marci toho istého roku bolo aj vydané územné rozhodnutie na stavbu prvého panelového domu.
Počas nasledujúcich rokov za obeť tomuto "experimentu" padlo na necelých tridsiatich kilometroch štvorcových územia približne 99 percent stavieb pôvodnej Petržalky, tie boli zrovnané so zemou. Väčšina dochovaných stavieb, ktoré majú charakter rodinných domov sa dnes nachádza v severozápadnej časti Petržalky Dvory. Ján Zemko a kolektív v knihe Územný a sociálny rozvoj sídel uviedli, že ako prvá sa začala budovať štvrť Háje, aj preto si vyžiadala málo asanácií.
Panel a výška
Prvý dom petržalského sídliskového komplexu postavený na Romanovej ulici bol skolaudovaný v auguste roku 1977. Do prvých bytov sa teda ich noví majitelia sťahovali o tridsaťjeden rokov neskôr ako bola Petržalka pričlenená k Bratislave. Ak v roku 1946, teda v roku pričlenenia Petržalky k Bratislave bolo na území mestskej časti asi 1800 rodinných domov, v ktorých žilo asi 15-tisíc obyvateľov, o 39 rokov neskôr už na území Petržalky stálo 34-tisíc bytov pre 100-tisíc obyvateľov. Momentálne je ich na území mestskej časti viac ako 40-tisíc bytových jednotiek.
Podľa Šlachtu bola pri výstavbe sídliska v tom čase k dispozícii jediná technológia, na budovanie obytných blokov domov pre desiatky rodín sa používali veľkostenové panely. Podobu panelákov i celého sídliska v čase ich výstavby určovali normy a podpísali sa pod ňu aj snahy o čo najväčšie šetrenie peňazí. Iba malá časť z panelákov má menej ako štyri poschodia, najvyššie umiestnené byty väčšiny z nich sa nachádzajú na siedmom až dvanástom podlaží.
Denisa Čimová
