BRATISLAVA. Ani po skončení sezónnych prác, v decembri nezamestnanosť na Slovensku podstatne nevzrástla. Aj keď sa za december zvýšila, jej celoročný priemer bol historicky najnižší.
Ústredie práce včera informovalo, že minuloročný priemer je 8,43 percenta. Oproti roku 2001, keď nezamestnanosť na Slovensku kulminovala, je to takmer o 10 percent menej.
Nezamestnaných chcú dostať z evidencie
Generálny riaditeľ ústredia Ján Sihelský povedal, že sa opäť diskutuje, či zostať pri takzvaných aktivačných prácach pre nezamestnaných, alebo obnoviť verejnoprospešné práce, ktoré im predchádzali.
Sihelský tvrdí, že peniaze, ktoré sa na aktivačné práce vynakladajú, sa míňajú účinkom, keď ľudia, ktorí sa do prác zapojili, „nám zostávajú v evidencii“. Minulý rok podľa neho stáli viac ako miliardu korún.
Aktivačné práce majú pomôcť zachovať u nezamestaných pracovné návyky.
„Keby sme urobili verejnoprospešné práce, aj tak títo ľudia budú pracovať v obciach, v neziskových organizáciách, ale budú mať klasický pracovný pomer, budú poistení, budú si platiť odvody,“ povedal Sihelský.
Robili za minimálnu mzdu
Návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý vláda už predložila parlamentu, s verejnoprospešnými prácami nepočíta. Obsahuje však návrh, aby aktivačné práce pre obec mohli nezamestnaní robiť len jeden rok.
Milan Bušo z Konfederácie odborových zväzov sa prihovára za účelnejšie využívanie aktivačných prác. Obce by podľa neho mohli niektorých nezamestnaných využívať napríklad na prácu v sociálnych službách.
V minulosti verejnoprospešné práce vykonávali najmä dlhodobo nezamestnaní. Mali pracovný pomer na určitý čas, pracovali za minimálnu mzdu.
Ak človek vykonáva nejakú prácu ako zamestnanie, zo zákona platí poistné na nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Časom ho to oprávňuje, aby peniaze, ktoré odviedol, zužitkoval, a to napríklad vo forme dôchodku.
Aktivačné práce stoja menej
Za účasť na aktivačných prácach nezamestnaní dostávajú príspevok 1900 korún mesačne.
Bývalý štátny tajomník ministerstva Miroslav Beblavý hovorí, že verejnoprospešné práce majú rovnaké účinky ako aktivačné práce, ale sú približne štyrikrát drahšie. „Za tie isté peniaze by teda bolo možné pomôcť len štvrtine z dnes zapojených ľudí, alebo by sa rozpočet musel zvýšiť štvornásobne.“
Len náklady na organizáciu verejnoprospešných prác podľa neho môžu dosiahnuť miliardu, a k nej treba pripočítať náklady na mzdy.
Obci alebo mimovládnej organizácii, ktorá pre niekoho vytvorila verejnoprospešné pracovné miesto, úrad práce preplácal mzdu i odvody nového zamestnanca. Mnohí starostovia preto odvtedy nedajú na verejnoprospešné práce dopustiť.
Nezamestnaných sa tak síce v tom čase darilo zamestnať, no po istom čase sa do evidencie nezamestnaných vrátili.
