BRATISLAVA. Len niekoľko rokov po tom, čo Európska únia zaviazala členské krajiny, aby začali s pridávaním biopalív do benzínu a nafty a pomohli tým tlmiť globálne ekologické zmeny, bol význam tohto opatrenia spochybnený.
Eurokomisár pre životné prostredie Stavros Dimas v pondelok povedal, že únia podcenila vplyv biopalív na environmentálne a sociálne problémy. Bude rozumnejšie, ak kvóty na používanie biopalív, ku ktorým sa majú krajiny dopracovať, radšej nesplnia. Všetky krajiny únie majú totiž povinnosť do roku 2020 zariadiť, aby biopalivá tvorili aspoň desatinu spotreby pohonných látok.
Spochybnenie komisára pre životné prostredie prišlo len týždeň predtým, ako má Európska komisia zverejniť návrh na presadzovanie obnoviteľných zdrojov energie, ktorých súčasťou má byť aj využívanie biopalív.
Alternatíva k rope
Reakcia na možné ústupky z oficiálnej európskej politiky prišla rýchlo. Hovorca európskeho komisára pre energetiku Andris Piebalgs na druhý deň povedal, že Dimasovo tvrdenie na povinnosti zvyšovať podiel biopalív na európskom trhu nič nemení. „V marci 2007 sme dostali z Európskej komisie rozkaz,“ dodal komisárov hovorca, čím zopakoval, že zvýšenie je záväzné.
Má slúžiť ako súčasť boja EÚ proti klimatickým zmenám, ktoré majú mať na svedomí najmä emisie CO2. Zároveň je prostriedkom, ako znižovať závislosť Európy od dovozu ropy a plynu z Ruska a krajín kartelu OPEC.
Biopalivá sa považujú za politicky, environmentálne a ekonomicky výhodnejšie alternatívy oproti fosílnym palivám. Podľa kritikov majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie a na zvyšujúcu sa cenu potravín. Časť svetovej spotreby niektorých plodín ide na výrobu biopaliva, čím sa má jeho cena zvyšovať. V Brazílii sa likvidujú stále väčšie časti amazonského pralesa, aby sa vytvoril priestor na pestovanie plodín na biopalivo.
Viac paniky ako dôkazov
Loek Boonekamp z Parížskej pobočky OECD na summite Reuters o biopalivách povedal, že sa im pripisuje oveľa vyšší vplyv na cenu potravín, než v skutočnosti majú.
Podľa neho sa na zvýšených cenách podpísala celosvetovo slabšia úroda poľnohospodárskych plodín spôsobená zlým počasím v oblastiach, ktoré patria k hlavným poľnohospodárskym producentom.
Aj napätá situácia na svetových burzách a vyšší dopyt po potrave a kúpyschopnosť obyvateľov rozvojových krajín majú podľa neho vplyv na cenu. Tá by podľa neho preto vzrástla podobne aj bez zvýšenia produkcie biopaliva.
Vedci chcú viac údajov
Okrem ekológov sa čiastočne negatívne k biopalivám stavia aj štúdia britskej Kráľovskej spoločnosti zverejnená tento týždeň. Podľa nej môžu biopalivá spôsobiť viac škody ako úžitku, ak sa nezačne kontrolovať spôsob, akým sa získavajú. V súčasnosti sa vyrábajú prevažne z vedľajších produktov výroby palmového oleja, z kukurice či z obilia. V budúcnosti by mali ako palivo slúžiť celé modifikované a spracované rastliny.
Štúdia hovorí, že množstvo znečistenia prostredia biopalivom v porovnaní s ropou alebo s benzínom sa líši od plodín a od spôsobu, akým a kde bola vypestovaná a spracovaná. Celý proces od hnojenia až po žatvu by mal byť teda preskúmaný podrobnejšie.
Podľa profesora Johna Picketta, ktorý štúdiu viedol, momentálna politika Veľkej Británie a EÚ cez biopalivá nepomáha zníženiu emisií. Štúdia dokonca na záver uvádza, že nariadenia EÚ o biopalivách budú mať väčší vplyv na ekonomický rozvoj a energetiku, než na klimatické zmeny.
