Mnoho účtov ruských subjektov vo Francúzsku vrátane správy Kremľa či Štátneho stabilizačného fondu, ministerstva financií, ruských zbrojoviek a centrálnej banky, francúzske orgány zablokovali.
Švajčiarská firma Noga už niekoľkokrát dala podnet na takéto opatrenie s odôvodnením, že má v Rusku obrovské nedobytné pohľadávky. Podľa niektorých expertov je situácia pre Moskvu kritická. Pokiaľ sa nikto z ruskej strany nezačne problémom zaoberať, už za 14 dní môžu byť z účtov odobrané milióny eur. Veľkosť dlhu sa podľa rôznych zdrojov uvádza od 250 miliónov dolárov do 1,5 miliardy USD a stále rastie.
Spor s firmou Noga trvá vyše desať rokov. Za toto obdobie boli z podnetu firmy a na základe súdnych rozhodnutí zhabané ruské obrazy, lietadlá a zablokované miliónové účty. Ale nakoniec boli predmety i účty vždy oslobodené na základe rozhodnutia národných súdov tej krajiny, kde ich zhabali. A to i napriek tomu, že dlhy Ruska sú podľa medzinárodného súdu legitímne a v spore ruský štát verzus Noga zvíťazila niekoľkokrát švajčiarská firma. Len spôsob, ako má z Ruska peniaze dostať, dodnes nie je vyriešený.
Ministerstvo zahraničia Ruskej federácie už poslalo nótu ministerstvu zahraničia Francúzska a požaduje okamžité uvoľnenie predovšetkým účtu ruskej centrálnej banky. Podľa advokátov ruskej vlády Noga už dávno svoj dlh predala a teraz je iba jeho „vymáhateľom“. Preto sa ruskí špecialisti na medzinárodné arbitrážne právo domnievajú, že nakoniec sa i tento prípad skončí ako predošlé - ruské účty budú odblokované.
Spor Noga verzus Rusko sa začal v roku 1991, keď Rusko uzavrelo s firmou mnoho kontraktov na dovoz potravín v hodnote asi 1,4 miliardy dolárov.
Na výmenu mala Noga získať ropu. Rusko ručilo svojím štátnym majetkom. V roku 1993 ruská vláda od kontraktu jednostranne odstúpila a odvtedy sa s firmou sporí o to, kto komu a koľko dlhuje. Medzinárodný tribunál v Štokholme dal v roku 1997 v spore za pravdu Švajčiarom. Pretože ruská strana odmieta dodnes zaplatiť, Noga sa v súlade s medzinárodným právom snaží svoje pohľadávky vybojovať odoberaním ruského majetku v zahraničí. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo Moskva odmietala na prelome roka poslať do Londýna drahú expozíciu obrazov - už raz bola v podobnom prípade výstava „zatknutá“ a Rusi len s veľkými problémami dostávali umelecké diela späť.
Autor: Agentúra Epicentrum
