
Surfista uniká pred obrovskou vlnou, ktorá dopadá na pobrežie kalifornskej Santa Barbary. Silné vlnobitia a dažde ešte viac zhoršili katastrofálnu energetickú situáciu v tomto americkom štáte. FOTO - TASR/AP
Obyvatelia Kalifornie si už zvykli na rôzne druhy katastrof - zemetrasenia, vysoké teploty alebo preplnené diaľnice. S určitou dávkou otupenosti a cynizmu sa teraz prispôsobujú ďalšej, tentoraz dosť prekvapujúcej pohrome - nedostatku energie. Len málo delilo obyvateľov tohto najľudnatejšieho a jedného z najbohatších amerických štátov, ktorý sa pýši šiestou najsilnejšou ekonomikou na svete, aby im začali vypínať prúd v domácnostiach. Miestne energetické spoločnosti krachujú - a problémy sa ešte viac prehĺbili, keď minulý týždeň Kaliforniu zasiahli prívalové dažde a obrovské vlnobitia. Výpadkom elektrického prúdu zabránil v Kalifornii len dovoz elektriny zo susedných štátov ako napr. Oregon alebo az zo štátu Washington či dokonca až z Kanady.
Guvernér štátu Gray Davis nariadil obyvateľom, aby šetrili - a znížili tak celkovú spotrebu aspoň o desať percent. Úrady vzali jeho výzvu veľmi vážne. Upratovačky dostali napríklad nové, efektívnejšie rozpisy pohybu po štátnych budovách a v kanceláriách má byť o stupeň chladnejšie. Zapnuté budú len práve používané počítače a ďalšie kancelárske zariadenia. Na svetelných križovatkách sa vymieňajú ostré žiarovky za úspornejšie a úrady ponúkli kompenzáciu tým, ktorí si kúpia energeticky úspornejšie chladničky, umývačky riadu, práčky a klimatizáciu. Nezaostávajú ani podniky. Pri vstupe do budov niektoré firmy upozorňujú, že nechávajú svietiť len nevyhnutne potrebné osvetlenie. „Už sme vycvičení, ale nečakali sme, že to bude práve táto príčina,“ naráža na prírodné katastrofy Cara Greenová z La Canada Flintridge, predmestia Los Angeles. Keď sa dopočula, že hrozí vypínanie prúdu, nakúpila si sviečky a baterky a dcére sľúbila, že jej obvyklý víkendový koláč upečie nad kozubovým ohňom. Od dodávok elektriny sú okrem iného úplne závislé prevádzky na výrobu moderných technológií v Silicon Valley, ktoré sú hnacím motorom kalifornskej ekonomiky.
Manour Eid, vlastník cukrárne Le Petit Market neďaleko Kalifornskej univerzity v Berkeley, sa obáva, že vypínanie elektrického prúdu znehodnotí jeho zásoby zmrzliny a mliečnych produktov v mrazničkách. „Je to celé čudné, byrokrati zasa zle rozhodli,“ vyhlasuje. Sarah Clinová si zariadila bistro hneď pri študentských internátoch Kalifornskej univerzity. Na rozdiel od Eida však môže kávu a viedenské rezne variť a smažiť na plynovom grile. Zákazníkom sa však môže stať, že si na nich budú pochutnávať po tme alebo romanticky pri sviečkach. „Samozrejme to pobabrala vláda, myslím, že to je jasné všetkým,“ vyhlasuje. Rezignovane sa tvári marketingová špecialistka Michelle Andayová a jej priateľ, počítačový technik Jason Buckner pri popíjaní kávy v jednom z fremontských Starbucksov, americkej siete kaviarní. „Je lacnejšie obliecť si sveter a kúpiť si šálku kávy ako si pustiť kúrenie doma,“ vyhlasuje Buckner.
Nikto neváha ani na chvíľu a zo zmätkov vo väčšej či menšej miere obviňuje vládu. „Zavinila to deregulácia,“ konštatuje počítačový programátor Glen Jackson z El Cerrita pri San Franciscu. „Neviem, ako sa na toto dá pozerať ako na ekonomický model, ktorý má poskytovať lepšie služby. Akú výhodu získate z toho, že deregulujete, keď monopol zostáva?“ pýta sa.
O deregulácii rozhodol v roku 1996 kalifornský parlament. Zákonom oddelil výrobcov elektrického prúdu od dodávateľov v nádeji, že medzi dodávateľmi sa rozprúdi súperenie o čo najnižšie ceny. Sklamali však výrobcovia, ktorí na zvýšený dopyt zareagovali prudkým, za rok až desaťnásobným zvýšením cien namiesto budovania nových kapacít. Zákon však nedovolil dodávateľom premietnuť také zvýšenie do cien pre maloodberateľov a výsledkom sú dve krachujúce organizácie. Pacific Gas & Elektric a Southern California Edison zaznamenali za posledné mesiace celkovú stratu 12 miliárd dolárov.
Len dve veľké mestá na západnom pobreží sa k deregulácii nepripojili, a to Los Angeles a Pasadena, a tieto teraz vypomáhajú susedným okresom. K deregulácii energetického trhu chce pristúpiť 24 amerických štátov, v ktorých žije asi šesťdesiat percent obyvateľov USA.
(čtk)