„Kto v médiách má záujem, aby sa verejnosť dozvedela o vzdelanostnej štruktúre novinárov alebo o ich minulosti, ktorá im nedáva ani za mak práva búšiť do tejto vlády a moralizovať?“ napísal premiér do denníka Pravda. „Je normálne, aby protivládne ekonomické komentáre písal v denníku človek, ktorý má ako jediné vzdelanie strednú školu na diaľku? “

Konkrétne meno premiér nikde nespomína. Chcel byť zdvorilý? Chcel vzbudiť strach­ z odhalenia? To vie len on. O kom hovoril, vieme aj my. Čo tým celým chcel povedať, vie každý: ak spochybníte vládu, môže ona začať spochybňovať vás. K zastrašovaniu médií tlačovým zákonom tak pribudla aj hrozba pre novinárov.

Ale naspäť k otázkam. Kto má záujem, aby sa verejnosť dozvedela o vzdelanosti o minulosti novinárov? SME určite. Na internete máme životopisy našich ľudí. Navyše, novinár nevzdelanosť neutají. Denne je pod drobnohľadom verejnosti (aj odbornej). Vzdelanosť však nie je len vec diplomu.

Smie človek bez vysokej kritizovať ekonomiku vlády? Kritizovať ju môže každý, ak má argumenty. The Economist svoje komentatívne články vôbec nepodpisuje. Nikto tak nepozná ani meno, nieto ešte vzdelanie autorov, ktorí ovplyvňujú mienku najvplyvnejších ľudí sveta. Nikomu to neprekáža, lebo dôležitý je obsah. Zlé texty by ani u nás nikto nebral vážne a premiérovi by mohli byť ľahostajné. To, ako veľmi Fica komentáre Ivana Štulajtera trápia, je najlepším dôkazom ich kvality. Sú také silné, že v súboji myšlienok nútia premiéra faulovať – urážať a strašiť.

Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME