BRATISLAVA. Firmy, v ktorých pôsobil či pôsobí generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu Miloslav Šebek (Smer), majú od fondu prenajaté milióny štvorcových metrov pôdy. Ak vláda rozhodne, že štátne pozemky si môžu prioritne odkúpiť doterajší nájomcovia, Šebekove firmy budú vo výhode.
Zákon, ktorý počíta s predajom štátnej pôdy v správe fondu, predložila vláde ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová z HZDS. Návrh vypracovaný jej predchodcom Miroslavom Jureňom napokon stiahla. To, že by sa mala pôda predávať, však nespochybnila. Návrh chce predložiť hneď, ako budú doriešené reštitúcie.
Opozícia: Smer je akciovka
Firmy prepojené so Šebekom majú od fondu prenajatých viac ako 12,5 milióna štvorcových metrov pôdy. Cena za ročný prenájom je 450tisíc korún, necelé štyri haliere za meter.
Šebek si nemyslí, že je v konflikte záujmov: „Na to sa ma spýtajte, keď zákon prejde. Všetky nájomné zmluvy boli podpísané v čase, keď som nebol funkcionárom fondu.“ Tvrdí, že momentálne sa pôdu kupovať nechystá, pretože je to nevýhodné. V jeho firmách si to však nemyslia.
„Som presvedčený, že pán Šebek je len jeden z mnohých nominantov Smeru, ktorí sa môžu po zmene zákona dostať k zaujímavým pozemkom. Smer funguje na princípe eseročky,“ hovorí podpredseda KDH Daniel Lipšic. Poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská kritizuje, že niekto bude mať možnosť rozhodovať o veciach, v ktorých má záujmy. SDKÚ navrhne, aby fond zverejnil zoznam osôb aj firiem, ktorým prenajíma pozemky.
Šebek – Maxon
„Áno, máme záujem kupovať poľnohospodársku pôdu. Keď investujete nemalé peniaze do technológií, chcete byť aj chránení,“ hovorí bývalý minister poslanec za HZDS Miroslav Maxon, dnes riaditeľ a člen predstavenstva firmy Slovenské biologické služby. Vo funkciách vystriedal dobrého priateľa Šebeka, ktorý je stále akcionárom.
Maxon odmieta, že firma bude po schválení zákona vo výhode. „Každý z nás niekde bol. V podnikateľskom prostredí všetci narážame na konflikt záujmov.“ Maxon sa už 30 rokov pozná aj s exministrom Jureňom. „Chodili sme spolu do školy.“
O kúpu štátnych pozemkov sa zaujíma aj firma Agrospol Hradová, kde je Šebek spolumajiteľom. „Ak sa bude dať kúpa rozložiť na 20 rokov, ako to predpokladá návrh zákona, tak sa to dá zvládnuť. Mať vlastnú pôdu je iné, ako byť v prenájme,“ hovorí konateľka spoločnosti Alena Segedyová
Zdržanlivejší sú vo firmách, kde pôsobil Šebek pred nástupom na pozemkový fond. „Za súčasných podmienok nemáme o kúpu pôdy záujem,“ povedal Pavel Eftimov, konateľ spoločnosti Galafruit & Co, kde bol Šebek do decembra spolumajiteľom. Podobne reagoval aj Miroslav Čupka z firmy AGBM. Šebek tam bol do marca 2007 predsedom predstavenstva.
Ďalší vyvolení
Štátnu pôdu majú prenajatú aj firmy, v ktorých pôsobia Jozef Gurecka a Jozef Stopka – členovia dozornej rady pozemkového fondu. „Nevylučujem, že sa budeme uchádzať o jej odkúpenie,“ hovorí Gurecka, spolumajiteľ firmy Poles. Tá má od fondu prenajatých viac ako 2,2 milióna štvorcových metrov. Cena za ročný prenájom – okolo 22tisíc korún, asi halier za meter.
„Je logické, keď sa firma uchádza o kúpu pôdy, na ktorej sa pracuje od rána do večera,“ myslí si Stopka, člen dozornej rady firmy Agroprodukt Slovakia, ktorá má od fondu prenajatých viac ako 22 miliónov štvorcových metrov. Cena za ročný prenájom – okolo 550tisíc korún, čo sú tri haliere za meter. Podobne ako Šebek, aj Gurecka so Stopkom odmietajú, že ide o konflikt záujmov.
Fakty o pozemkovom fonde
Slovenský pozemkový fond je štátna inštitúcia, ktorá spadá pod ministerstvo pôdohospodárstva,
členov kontrolných orgánov fondu, správnej a dozornej rady, schvaľuje vláda,
fond sa zaoberá predovšetkým reštitúciami,
hoci fond ich vybavuje už od roku 1992, dodnes je neuspokojených takmer 70-tisíc reštituentov,
ich celkové nároky predstavujú približne 470 miliónov korún,
fond spravuje asi 600-tisíc hektárov štátnej pôdy,
približne 120-tisíc hektárov prenajíma na poľnohospodárske účely,
za istých okolností, ako je vyvlastnenie či zriadenie priemyselného parku, môže fond pôdu aj predávať.
(vag)
Šebek: Nekúpim, nie som developer
O obchodovaní so štátnou pôdou sme hovorilis generálnym riaditeľom Slovenského pozemkového fondu MILOSLAVOM ŠEBEKOM.
Súhlasíte s predajom štátnej pôdy?
„Určite ide o dobrú myšlienku, ktorá by stabilizovala podnikateľské prostredie v poľnohospodárstve. Návrh, ktorý išiel na rokovanie vlády, však považujem za predčasný.“
Prečo?
„Vládny program síce hovorí o otvorení trhu s pôdou, ale až po vyrovnaní reštitúcií, na čo som upozornil aj predsedu vlády.“
Je v poriadku, že pôdu by si mohli kúpiť len jej doterajší nájomcovia?
„Možno to vyzerá nespravodlivo, keď to však dáte komukoľvek, môže sa stať, že farmári nebudú mať kam vyvážať hnoj, lebo okolité pozemky skúpia finančné skupiny.“
Nebolo by spravodlivejšie, keby išli pozemky do voľnej súťaže?
„Podobný problém riešili aj Česi, ktorí našli kompromis – 70 percent pôdy si odkupujú poľnohospodári, zvyšok zostáva na voľný trh. Žiadny model nie je ideálny. V prvom rade treba vytvoriť také právne prostredie, aby mohli tí, ktorí na tej pôde aj niečo robia, pokračovať.“
Štátnu pôdu majú prenajatú aj firmy, v ktorých ste pôsobili pred nástupom do fondu, respektíve firma, kde ste jedným zo spolumajiteľov. Keď ten zákon prejde, požiadate fond o jej odkúpenie?
„Ja nie som veľkým priateľom nakupovania pôdy. Robili sme to, keď som bol v poľnohospodárskej prvovýrobe, ale len v nevyhnutnom množstve.“
Prečo?
„Pretože teraz je výhodnejšie mať pôdu v prenájme. Z návrhu navyše vyplýva, že pôda by sa predávala za troj až štvornásobne vyššie ceny ako dnes. Na západnom Slovensku sa predáva hektár ornej pôdy od 50 do 100-tisíc, inde od 30 do 50-tisíc korún. Keďže výnos z hektára je okolo dvoch či troch, v lepšom prípade päťtisíc korún, tak sa vám to neoplatí.“
O 20 rokov však môžete s pôdou, ktorú kúpite od fondu, voľne nakladať, takže to nemusí byť zlá investícia.
„Napriek tomu by som ju za týchto podmienok nekúpil. Nie som developer, ale poľnohospodár.“
Fond prenajíma pôdu aj Slovenským biologickým službám, kde ste jedným z akcionárov. Členom predstavenstva firmy je bývalý minister a poslanec za HZDS Miroslav Maxon. Ako spolu vychádzate?
„Dobre, sme priatelia. Poznáme sa možno desať rokov, prebral po mne funkciu riaditeľa firmy. Je prirodzené, že sme stále v kontakte.“
Hovorí sa, že máte blízky vzťah aj s europoslancom za HZDS Petrom Bacom, vplyvným agropodnikateľom.
„Poznáme sa, ale nestretávame sa tak často ako s pánom Maxonom. Robil som na ministerstve pôdohospodárstva v čase, keď ho riadil pán Baco.“
V čase vládnej krízy ste viackrát navštívili Úrad vlády. Ako ste sa dostali k Smeru a premiérovi Ficovi?
„V roku 1999, keď vznikol Smer, som spolupracoval na prvej koncepcii poľnohospodárskej politiky strany. Odvtedy sa poznám aj s pánom Ficom.“
Prenájmy Šebekových firiem
Slovenské biologické služby: majú v prenájme takmer 490tisíc štvorcových metrov v okolí Nitry a Zlatých Moraviec. Cena za ročný prenájom – viac ako 57tisíc korún, čo je desať halierov za štvorcový meter.
Agrospol Hradová: viac ako 4,3 milióna štvorcových metrov v okolí Rimavskej Soboty. Cena za ročný prenájom – viac ako 36tisíc korún, necelý halier za štvorcový meter.
AGBM: viac ako 4,2 milióna štvorcových metrov v okolí Rimavskej Soboty. Cena za ročný prenájom – viac ako 181tisíc korún, štyri haliere za štvorcový meter.
Galafruit & Co : 3,5 milióna štvorcových metrov v okolí Košíc a Trebišova. Cena za ročný prenájom – 174tisíc korún, päť halierov za štvorcový meter.
Zdroj: Slovenský pozemkový fond
Mecenáši vo fonde
Smer zastupujú v orgánoch pozemkového fonduaj ľudia, ktorí podnikalis Jurajom Širokýmči Vladimírom Poórom.
Kontrolné orgány Slovenského pozemkového fondu, dozornú a správnu radu, ovláda strana Smer. V prvom prípade má štyroch zo siedmich členov rady, v druhom sedem z jedenástich.
Široký, Poór, Jureňa
V správnej rade fondu sedí aj podnikateľ Peter Kosek, predseda dozornej rady spoločnosti Wirgo Trade Center. Členom predstavenstva tejto firmy je aj Juraj Široký, považovaný za vplyvného mecenáša strany Smer.
V dozornej rade fondu figuruje aj podnikateľ Jaroslav Zíšek, v minulosti podpredseda predstavenstva spoločnosti Slovenský hodváb. V rovnakom čase bol členom dozornej rady tejto firmy aj Vladimír Poór, ďalší z údajných mecenášov Smeru.
Zíšek podnikal aj s exministrom pôdohospodárstva Miroslavom Jureňom (HZDS), ktorý pripravil kontroverzný zákon o predaji štátnej pôdy jej doterajším nájomcom. Sedeli spolu v orgánoch 14 firiem.
Sponzor a Ficov brat
Členmi správnej rady pozemkového fondu sú aj Slavomír Eliaš a Štefan Herman. Prvý daroval Ficovej strane v roku 2003 stotisíc korún, druhý podniká s Ladislavom Ficom, bratom predsedu vlády.
Podľa poslanca za SMK Zsolta Simona mohli byť aj Eliaš s Hermanom dôvodom, pre ktorý nechcel premiér Fico v čase vládnej krízy odvolať celé vedenie pozemkového fondu, ako to požadovalo HZDS aj SDKÚ.
„Ukazuje, že to, čo sa často vyčíta HZDS – že posúvame do funkcií ľudí s určitými väzbami sa deje aj v prípade iných strán,“ povedal nedávno o nominantoch Smeru v orgánoch fondu exminister Jureňa.
HZDS spôsobilo veľký rozruch, keď nominovalo Júliusa Rezeša do Transpetrolu.
(vag)
