Mám viac typov víkendov. Prvý je pracovný a absolvujem ho asi tak tri-štyrikrát za rok. Vtedy robím skupinové výcvikové podujatia, lebo niekedy to vychádza tak, že ľudia inokedy nemôžu, iba cez víkend.
Potom mám iný typ pracovného víkendu. Píšem. Doťahujem alebo dobieham niečo, čo som nestihol cez týždeň.
Ešte nedávno som písal cez víkendy svoje kalendáre. Som totiž kalendárofil. Je to moja veľká záľuba, ktorá vychádza zo starej slovenskej tradície. Voľakedy totiž museli byť v každej slovenskej rodine tri publikácie - Biblia alebo katechizmus, modlitebná knižka a kalendár. Vyšli už dva kalendáre, ktoré som napísal a zostavil, ale, samozrejme, sa na nich podieľali aj iní. Teraz robím jeden veršovaný, ktorý má úplne inú koncepciu ako tie predošlé a volá sa Kolovrátok kráľa času. Zostavujem ho z overšovaných dní v roku, na každý deň vymýšľam inú veršovanku. Vychádzam zo starých slovenských povrávok a rozprávok, ktoré sa vzťahujú na kalendár, a ročné cykly. Robím to veľmi rád, a keď mi zíde na um nejaký šikovný verš, hneď si ho zapíšem. Je za tým aj dosť štúdia, lebo kalendár musí zodpovedať aj historickým súvislostiam a nadväzuje na naše zvyky a obyčaje z oblasti ľudovej kultúry. Ani neviem, ako sa to začalo, ale raz som písal článok o slovenských povrávkach, ako sa využívajú v psychológii. A vtedy mi napadlo, že by sa dal takto urobiť celý kalendár.
Ľudové umenie mám veľmi rád. Som taký polozberateľ, no žiadny fanatik. Kúpim si niečo, iba keď sa mi to veľmi páči. Veľmi dobre poznám ľudové zvyky a rituály a využívam ich aj v skupinovej psychoterapii. Keď som sám, rád si aj spievam alebo hrám na píšťale. Spievanie, maľovanie, tancovanie - to sú činnosti, ktorými si človek čistí dušu.
Môj ďalší typ víkendovej zábavy je maľovanie. Som naivný maliar. Raz som mal smutnú zimu a dostala sa mi do rúk podmaľba na skle, ktorá sa mi veľmi páčila. Vtedy som začal maľovať a venujem sa podmaľbe na sklo, maľbe temperou, zrkadlovému kresleniu a nerešpektujem perspektívu. Mojimi vzormi sú napríklad naivní maliari zo severu Juhoslávie - z Kovačice. Posledné roky som maľovanie trocha zanedbával, ale stále je to môj koníček. Aj svoje básničky som si ilustroval sám.
Ďalší typ víkendu je chalupa na Záhorí. Tieto víkendy sú niekedy náročné, lebo je tam stále čo robiť. Viac ma baví pracovať v záhradke ako opravovať dom. Od jari do jesene treba každý víkend pokosiť, máme ovocné stromy - jablone a hrušky, nejaké kvety, egreše, ríbezle a lieskovce. Chalupe sme zachovali ľudový kolorit a ponechali všetko pôvodné - hrady aj výklenky, kde boli svätí. Celú ju máme vyzdobenú v ľudovom štýle. Tam som aj začal maľovať a vždy som maľoval len v zime, lebo v lete je veľa roboty v záhrade. V dedine, kde ju máme, som mal dokonca aj výstavu a zopár chatárov chcelo odo mňa kúpiť obrázok. No keď som skúšal maľovať pre iných, prestalo ma to baviť.
Keď sa mi nechce na chalupe nič opravovať alebo natierať, chodím na turistiku po Malých Karpatoch. Alebo sa zoberiem autom a idem si pozrieť miesto, okolo ktorého stále chodím autom a vidím ho iba z diaľky a veľmi ma láka spoznať ho zblízka, napríklad hrad Gýmeš za Nitrou. A som tiež náruživý hubár. Mám to po starom otcovi. V hubách sa výborne vyznám, poznám niekoľko sto druhov.
Posledný typ víkendu je na opačnej strane škály a je to pasívny odpočinok. Takýchto víkendov je veľmi málo. Vtedy sa zrútim do postele a celý čas preležím a prevegetujem. Nerobím vôbec nič, ani nečítam, ani nepozerám televízor. Ten vlastne pozerám maximálne tri-štyrikrát za mesiac. Radšej počúvam Slovenský rozhlas a moju obľúbenú reláciu Nočnú pyramídu.
Striedanie víkendov mesto-dedina-les mám dobre otestované. Nevedel by som žiť stále na vidieku, ani v meste. Striedanie je veľmi blahodarné a liečivé. Človek sa musí adaptovať a zvykať si na nové prostredie. Keď idem napríklad v zime na chalupu, musím si to tam zobytniť, zakúriť, a to prispôsobenie sa novej klíme je veľmi užitočné.
(zš)
