"Osoba, ktorou som bola ráno 19. novembra v roku 1988, zmizla z môjho života a zo života mojej rodiny. Už nikdy nebudem taká istá, nikdy, do konca života," tvrdí Nancy Ziegenmayerová, ktorá zažila znásilnenie. Podobné pocity zažívajú obete na celom svete. Sú to mladé devy, dráždiace mužov vyzývavým oblečením? Nie - je to mýtus. Potvrdzujú to aj štatistiky. Obeťami sú čoraz častejšie bezbranné staršie ženy a útočníka ničím neprovokujú. V Nitre sa pred pár dňami začalo pojednávanie s 28-ročným Petrom F. z Cabaja-Čápora, ktorý mal zavraždiť a sexuálne zneužiť svoju 77-ročnú susedu Cecíliu. Žena mala na tele početné pomliaždeniny a zlomeniny, keď ju ráno v kúpeľni našli jej dve dcéry. Koncom minulého roka verejnosť šokoval prípad troch mladíkov a 13-ročného chlapca, ktorí brutálne znásilnili 55-ročnú ženu z Rožkovian v Sabinovskom okrese. V noci vošli do jej domu, šestnásťročný Andrej ju napadol a vyzliekol z pyžamy. Utiekla do druhej izby, no páchatelia ju dobehli a zhodili na posteľ. Traja ju držali a jeden z nich ju znásilnil. Krvácajúcu ženu našiel v noci syn, ktorý sa vrátil z pohostinstva. Pred dvoma týždňami neznámy páchateľ znásilnil 81-ročnú ženu v Starej Ľubovni. Vnikol do jej rodinného domu, zobudil ju, bil ju päsťami do tváre a žiadal od nej peniaze. Potom ju násilím donútil k súloži a spôsobil jej zranenia.
Páchateľmi neboli fantómovia, ale muži žijúci na mieste, kde sa tieto prípady stali. Podľa niektorých feministiek je na znásilnení najhoršie, že obmedzuje slobodu pohybu žien. Ženy sú vystríhané pred zdržiavaním sa na tmavých miestach. No úchylák striehnuci v parku je jedným z mýtov o znásilnení. Agresor príde za obeťou aj do jej domu.
Na veku nezáleží
"Objav muža, že jeho genitálie môžu slúžiť ako zbraň vzbudzujúca strach, musel patriť k tým najdôležitejším objavom prehistorických čias, spolu s objavením ohňa a prvej primitívnej sekery. Nie je to nič viac a nič menej ako vedomý proces zastrašovania, ktorým všetci muži držia všetky ženy v situácii strachu," tvrdí Susan Brownmillerová, ktorá urobila zo znásilnenia námet na politickú diskusiu.
"Páchateľmi znásilnenia väčšinou nebývajú sexuálni devianti, skôr ľudia s poruchou osobnosti, tzv. sexuálni agresori, ktorým pri pohlavnom styku málo záleží na emočnej reakcii partnerky. Používajú ju len ako objekt sexuálneho uspokojenia a násilie im slúži ako prostriedok na jeho dosiahnutie," vraví psychológ Anton Heretik. "Sexuálnym agresorom často nezáleží na veku či výzore obete. Idú tvrdo za sexuálnym uspokojením. Aj sériový vrah Rigo mal medzi obeťami, ktoré znásilnil, 80-ročnú, ale tiež 20-ročné obete. Nejde ani veľmi o sexuálnu motiváciu, skôr o ľudskú prevahu nad obeťou."
Psychologička Eva Sopková, predsedníčka občianskeho združenia Pro Familia, považuje za nesprávne, ak sa problém znásilnenia psychologizuje. "Prehliada sa jeho spoločenská a kultúrno-historická podmienenosť, pozornosť sa venuje iba psychologickým aspektom, čiže osobnosti obete a páchateľa. Cieľom násilníka je obeť terorizovať, ovládať, ponížiť. Znásilňované sú aj malé dievčatá a staré ženy, fyzicky oveľa slabšie ako násilník, podobne ako ženy mentálne či telesne hendikepované."
Symptóm vojnových veteránov
Obeť znásilnenia prežíva traumu spojenú často s úzkosťou a s odporom voči erotike a sexu. "Niektoré obete sa s tým vyrovnajú pomocou vlastných mechanizmov osobnosti a podpory okolia, u iných sa vyvinie posttraumatická stresová porucha, s dlhodobým doznievaním," vraví Anton Heretik. "Obetiam sa sníva o traumatickom zážitku, mávajú tzv. flashbecky - pri podobných podnetoch zažívajú znovu hrôzu zo znásilnenia." Vplyv na psychiku znásilnenej ženy závisí aj od toho, aká je obeť osobnosť, respektíve aká bola pred znásilnením. "Vek nie je až taký dôležitý."
Skutočný počet znásilnení nepoznáme, oznámi ich len asi dva až desať percent obetí. Psychické účinky znásilnenia skúmali psychiatrická sestra Ann Burgesová a sociologička Lynda Homstromová. Rok vo dne v noci robili rozhovory s obeťami znásilnenia na pohotovosti v nemocnici v Bostone. Vyspovedali 92 žien a 37 detí. Symptómy obetí sa podobali symptómom vojnových veteránov. Nespavosť, napínanie na zvracanie, zvýšená ľakavosť. Symptómy sa objavujú aj štyri až šesť rokov po znásilnení alebo po celý život. "U obetí znásilnenia je deväťkrát vyššia pravdepodobnosť pokusu o samovraždu a dvakrát vyššia pravdepodobnosť ťažkej depresie," vraví Sopková. Aj po dlhých rokoch od znásilnenia sú obete náchylnejšie k depresii, alkoholizmu, toxikománii. Problému znásilnenia venujú vo svete náležitú pozornosť - existujú špecializované strediská, tzv.
Rape Crisis Center na pomoc obetiam znásilnenia. U nás takéto špecializované centrá nie sú, hoci práve krízová pomoc zhruba do 72 hodín môže traumu zmierniť.
Nie neznamená možno
Pamela Foaová tvrdí, že každému americkému dievčaťu hovoria, že ak povolí viac ako pusu na líčko, skončí sa to sexuálnym stykom. Dievčatá vždy majú vravieť "nie" a chlapci sa nemajú riadiť tým, čo dievčatá hovoria. Podľa starého vtipu, ak dáma hovorí "nie", myslí "možno". Ak vraví "možno", myslí "áno". A ak hovorí "áno", tak to nie je žiadna dáma. Niečo podobné tvrdí aj anglický najvyšší súd. Annie Bakerovú, matku troch detí z Londýna, za daždivej noci odvliekli do chatrče, kde kričala o pomoc, bránila sa, no bola znásilnená. Prehrala súd, pretože muž tvrdil, že si myslel, že keď hovorí nie, myslí áno. "Otázka, ktorú treba zodpovedať," povedal Lord Cross z Chelsea, " je, či sa dá povedať, že muž ženu znásilnil, ak bol presvedčený, že ona so stykom súhlasí. Ja si to nemyslím."
Feministka Jana Cviková hovorí, že pri sexualizovanom násilí dochádza k obviňovaniu obete častejšie než inokedy. "Okolie, ale i polícia, často hľadajú tie najbizarnejšie "vysvetlenia", ako obeť k znásilneniu prispela svojím správaním. Seriózne výskumy ukázali, že len zlomok takýchto páchateľov je chorých, väčšinou ide o zneužívanie moci." Aj polícia tvrdí, že ženy mužov provokujú . "To sú práve mýty o znásilnení - ktoré podľa feministiek šíria muži - že ženy provokujú a že existuje akási vrodená masochistická pozícia žien, ktoré chcú od mužov istú mieru násilia. To je mýtus," vraví Anton Heretik.
Ako sa spoločnosť môže pokúsiť zabrániť znásilneniam? Podľa Antona Heretika treba o násilí v rámci prevencie hovoriť. Dôležitá je tiež sexuálna výchova. "Ide o to, kto má naučiť deti a mládež komunikovať o sexe a povedať, kde sú hranice - čo je dovolené a čo je nedovolené, čo je odmietanie a čo je neodmietanie. Mnoho znásilnení pochádza z neschopnosti komunikovať o tom, čo ľudia potrebujú, aké majú sexuálne túžby. Ale ak by si niekto myslel, že by sa dalo znásilneniam celkom zabrániť, tak to nie. Je to súčasť kultúry ako akékoľvek iné násilie."
Zdroje: Judith Lewis Herman: Trauma a uzdravenie, Aspekt, 2001, časopis Aspekt 2/1996, Aspekt 3/1998
Koľko za to?
Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na 5 až 10 rokov. Ak páchateľ spôsobí žene aj ťažkú ujmu na zdraví alebo znásilní ženu mladšiu ako 15 rokov, sadzba sa zvyšuje na 7 až 15 rokov. 20 až 25 rokov mu hrozí, ak pri znásilnení spôsobí žene smrť.
Čo vravia štatistiky za 11 mesiacov
Rok Počet Obeť Obeť Obeť Obeť Obeť Obeť
trestných do 6 7-15 16-18 19-21 21-60 nad 60
činov rokov rokov rokov rokov rokov rokov
2005 200 1 34 28 23 111 3
2006 174 1 18 22 27 98 7
2007 171 0 18 37 99 17
You're Not Alone
