Majorán používali už starí Gréci a Rimania. K nám sa dostal počas križiackych vojen a jeho pestovanie sa v záhradách udomácnilo. Na Slovensku patrí medzi najobľúbenejšie koreniny. Vonia aromaticky a chutí silne korenisto. Používa sa ako korenina, a to aj na prípravu diétnej stravy, v ktorej nahrádza soľ a posilňuje žalúdok.
Pôsobí priaznivo na trávenie, má dezinfekčné účinky a pôsobí proti bolesti. V ľudovom liečiteľstve sa používa pri nervovej vyčerpanosti, migréne a ako prostriedok proti nachladnutiu.
Vo farmácii sa z majoránu pripravujú čaje a získava sa silica.
Majorán záhradný je v našich podmienkach jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 20 až 40 centimetrov. Štvorhranná stonka je husto porastená listami. Celá rastlina je plstnatá, sivozelenej farby. Kvety sú drobné, biele alebo jemne ružovej farby, plodom sú tvrdky. Pestuje sa vo voľnej pôde, ale veľmi dobre rastie aj v kontajneroch na balkóne. V byte nám môže v črepníkoch poskytovať čerstvú vňať aj v zimnom období.
Majorán sa v záhradke zberá od začiatku kvitnutia až do času plného kvetu, keď je jeho kvalita najvyššia. Rastliny zrezávame vo výške 5 až 8 centimetrov nad zemou v dopoludňajších hodinách po obschnutí rosy.
Prvý zber sa robí koncom júna a začiatkom júla, druhýkrát koncom augusta a pri dlhej jeseni môžeme úrodu získať ešte aj v októbri.
Zostrihanú vňať treba po zbere sušiť na vzdušnom a tienistom mieste pri teplote maximálne do 40 °C. Vysušený majorán sa ďalej spracúva tak, že zväzky rastlín sa pretrú cez sitá s otvormi 5 a 3 milimetre. Úlomky stoniek, ktoré sú nežiaduce, ostanú na site. Malé množstvá môžeme po vysušení rozdrviť aj v dlani.
U nás je jediná registrovaná odroda Marcelka (od roku 1967).
Magdaléna Valšíková
Majorán v črepníku poskytuje čerstvú vňať aj v zime.
FOTO - archív
