, otvárajú svoje obchody s potravinami a v nich predávajú aj tie japonské.
Nedávno som jednu takú samoobsluhu objavil v Bratislave na Bajkalskej ulici. Veľký obchod, snáď najväčší, aký som doreraz na Slovensku s ázijskými potravinami našiel, vraj ďalší majú vo Veľkej Británii, aj inde v Európe. Zásobovanie tovarom je rýchle, a majú aj japonské pivo! Keď som ho kupoval a podotkol som, že v obchode s japonským tovarom vo Viedni zaň pýtajú menej, bez váhania mi dali zľavu. Manažér mi povedal, že medzi jeho pravidelnými zákazníkmi sú mnohí Japonci.
Ľudský jazyk je konzervatívny. Svet pozná tri základné zrniny - pšenicu, ryžu a kukuricu. Keď žijú Európania v Ázii, počúvam, že mnohým chýba dobrý chlieb s maslom a syrom. Ázijčanom sa zasa stále žiada ryža. Japonec musí jesť ryžu a sójovú omáčku každý deň.
V Tokiu je to pre každého bez problémov. Môžete zjesť čokoľvek zo svetovej kuchyne, kedykoľvek vám na to príde chuť. Sú tam všetky druhy reštaurácií a okrem toho, že sú naozaj dobré, sú aj naozaj drahé. Mimochodom, podľa Sprievodcu najlepšími reštauráciami firmy Michelin má Tokio až 150 reštaurácií označených hviezdičkami, a to je viac, ako má ktorékoľvek iné mesto na svete vrátane Paríža a New Yorku.
Môj niekdajší šéf a kolega je veľmi rozhľadený človek. Je šéfredaktorom najväčšieho vydavateľstva v Tokiu. A je to gurmán. Pravdepodobne bol vo väčšine z tých ohviezdičkovaných reštaurácií. Keď ma však svojho času navštívil na Slovensku, po návrate mi napísal: "Tá vietnamská reštaurácia bola najlepšia v rámci celého výletu." Spomínam si na tú situáciu. V desiaty deň jeho pobytu na Slovensku sa mi zdôveril, ako veľmi mu chýba japonská strava. Keďže na Slovensku nepoznám žiadnu pravú japonskú reštauráciu, vzal som ho namiesto japonskej do jednej lacnej, ale dobrej vietnamskej neďaleko nášho domu. Vybral si jedlo veľmi podobné japonskému a bol spokojný.
Je prirodzené, že ľuďom chýba domáca strava, ale ak dlhodobo žijete v cudzine, treba vedieť, ako na tom s chuťami naozaj ste. Je mi napríklad jasné, že môj niekdajší šéf by na Slovensku bez japonskej stravy neprežil. Mne osobne príde na chuť japonská kuchyňa iba zriedka. Stačí mi, keď si tak raz za dva-tri týždne sám pre seba niečo uvarím. Veru, od roku 2005, keď som bol naposledy v Japonsku, som japonské jedlo - okrem toho čo som si navaril - nejedol!
V týchto dňoch sa ma iný priateľ žijúci v Japonsku spýtal, či mi nemá poslať nejaké japonské potraviny. Pochválil som sa mu, aký prispôsobivý mám jazyk. A on povedal, že som čudný Japonec.
