BRATISLAVA. Zlato opäť vyskočilo na nový rekord, keď sa včera dopoludnia predávalo na burze za 887,85 dolára za trójsku uncu (unca je 31,103 gramu). Minulý rok zaznamenalo zlato najväčší percentuálny nárast od roku 1979. Niektorí analytici podľa hlavného ekonóma Next Finance Vladimira Pikoru očakávajú cenu zlata okolo 1000 dolárov. „Podľa nás priemer nepresiahne 860 dolárov za uncu,“ povedal.
Rastie zlato aj iné kovy
Analytik spoločnosti Atlantik Andrej Ochotnický sa domnieva, že ceny zlata z dlhodobého hľadiska ešte porastú, aj keď ich vzostup je do najväčšej miery zapríčinený poklesom hodnoty amerického dolára oproti iným menám.
Dôvodmi rastu cien zlata sú podľa neho pokles hodnoty amerického dolára, obavy z inflácie, zvyšujúci sa dopyt po priemyselných komoditách. Okrem zlata rastú ceny aj iných drahých kovov, napríklad striebra alebo platiny. Vysoké sú aj ceny paládia. Zásoby zlata má aj Národná banka, ktorá podľa jej hovorkyne Jany Kováčovej spravuje 1 128 809 trójskych uncí, čo je 35,1 tony. „Tie sú v súlade s celkovou investičnou politikou v oblasti devízových rezerv investované na svetových finančných trhoch vo forme zlatých depozitov,“ povedala.
Trhová hodnota pri včerajšej úrovni zlata je 1,002 miliardy dolárov, čo je asi len päť percent celkových devízových rezerv centrálnej banky. Podľa Kováčovej súčasná historicky najvyššia cena zlata však nemá žiadny vplyv na výkon menovej politiky. „Národná banka od svojho vzniku nikdy zlato nenakupovala ani nepredávala a ani v najbližšej budúcnosti nič také neplánuje,“ povedala. Táto situácia sa môže zmeniť po vstupe Slovenska do Európskeho menového systému.
Záujem je najmä na Východe
Väčšina svetových bánk má rezervy v zlate povedal analytik spoločnosti Colosseum Štepán Pírko, ale na trhu ho nakupovať nebudú. Možno Čína, lebo má priveľa dolárov.
Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša výrazne vzrástol dopyt po zlate na Blízkom východe. „Napríklad v Egypte o 20 percent, v Saudskej Arábii o 17 a v Spojených arabských emirátoch o 12 percent,“ povedal.
Pri raste cien zlata budú rásť aj ceny zlatých šperkov. Podľa klenotníctva Sheron sa však nedá v percentách presne povedať o koľko. „U nás je v cene šperku najmä umelecká hodnota,“ povedali. Hoci cena zlata je kľúčová pri vstupe do zlatníctiev, ale na výstupe je už obrovské percento umeleckej práce. Výrobcovia nikdy neprepočítavajú cenu šperku na gramy.
Ťažba zlata je problémová
S nárastom svetových cien zlata sa do popredia dostáva aj otázka jeho ťažby. Podľa Štepána Pírka sa všetci snažia zvyšovať ťažbu zlata vo svete, ale veľmi sa im to nedarí. „To preto, že je problém nájsť a ťažiť zlato v politicky bezpečných regiónoch,“ povedal. Rastú aj náklady na ťažbu zlata, ako sú cena energií a práce. „Pred pár rokmi to bolo tak 200 dolárov na uncu. Teraz to už môže byť pokjne aj dvojnásobok,“ povedal.
U nás ostáva otvorená otázka ťažby zlata v Kremnici, o ktorú sa sporí ťažiarska spoločnosť Kremnica Gold s obyvateľmi mesta. Podľa Ľuboslava Maťa zo spoločnosti Kremnica Gold je otázka začatia ťažby stále naliehavejšia. „Pri súčasných svetových cenách zlata je Šturec pri Kremnici jediné ložisko na Slovensku, ktoré je vzhľadom na zásoby zrudnenia ekonomicky vhodné na povrchovú ťažbu zlata a striebra, a to aj napriek ich nižšiemu obsahu v tone rudy,“ povedal.
Primátorka Kremnice Zuzana Balážová tvrdí, že na cenu zlata treba pozerať inak. „To nie zlato stúpa na cene, ale klesá dolár. Ak prepočítame zlato na eurá, zistíme, že je takmer stabilné,“ povedala. Ťažba je podľa nej nevýhodná aj z ekonomického hľadiska, lebo znižuje cenu nehnuteľností. Dnes vysoké ceny by po začatí ťažby klesli a ľudia by utekali. Ťažiť sa má necelých sedem rokov, čo je kratučká epizóda v dejinách mesta. „Mojím záujmom je, aby toto mesto žilo a rozkvitalo aj o 5, 10 aj 50 rokov,“ povedala.
