Legendárna osobnosť

poľského filmu.

Sprevádzal posledné polstoročie v dejinách poľskej kinematografie ako režisér, organizátor i producent. Režisérske remeslo sa učil pri prvom povojnovom filme Zakázané pesničky. Najlepšie diela Kawalerowicz nakrútil na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Komorný Vlak (1959), Matku Johanu od Anjelov (1961), za ktorý získal cenu poroty na filmovom festivale v Cannes a Faraóna (1965) nominovaného na Oscara.

Kawalerowicz sa vedel dohodnúť s ľuďmi, ktorí vládli komunistickému Poľsku a výrazne ovplyvnil organizáciu celého poľského filmu. Dlhé roky viedol štúdio Kadr, kde vznikali najlepšie filmy poľskej školy v réžii Andrzeja Wajdu či Andrzeja Munka. Kawalerowicz dlhé roky viedol aj Združenie poľských filmárov.

Na sklonku života získal niekoľko ocenení za celoživotnú tvorbu. "Pre mňa je veľkou satisfakciou, že ľudia dodnes pozerajú moje filmy, čo znamená, že nestarnú. A to je najväčšia poklona pre umelca, zvlášť filmára", hodnotil kariéru v jednom z rozhovorov z roku 2005.

Posledným filmom Kawalerowicza - po dlhoročnej prestávke - bola obrovská produkcia Quo vadis (2001) podľa románu Henryka Sienkiewicza s rozpočtom 18 miliónov dolárov je to doteraz najdrahší poľský film. Nakrútiť chcel aj film o svojom dospievaní na Haliči, o živote medzi Huculmi v Karpatoch a dnes už neexistujúcom svete. Kawalerowicz sa narodil neďaleko mesta Kolomyja - dnes je to časť Ukrajiny, ktorá však v medzivojnom období patrila Poľsku. Tento film si už nikdy nepozrieme.

(grab)