Európy, ale aj na amerických univerzitách, napríklad na Harvarde.

Aké podmienky na svoju prácu majú vysokoškolskí učitelia na zahraničných vysokých školách, kde ste pôsobili?

"Ideálne. Týka sa to najmä kombinácie priestoru na pedagogickú a vedeckú, čiže výskumnú prácu prostredníctvom systému voľného semestra. Po dvoch-troch rokoch vyučovania majú asistenti, docenti a profesori nárok vybrať si voľný semester, prípadne dva a nerušene - bez povinnosti vyučovať - sa venovať výskumnej práci a písaniu vedeckých diel. Samozrejmosťou na univerzitách v zahraničí je aj výborné materiálne zabezpečenie, dostupnosť literatúry, technické vybavenie pracovní a učební. Činnosť administratívnych a obslužných pracovníkov sa efektívnejšie orientuje na uľahčenie práce pedagógov. Spoločenské a finančné ohodnotenie naozaj ťažko porovnávať s podmienkami na našich univerzitách bez frustrácie."

V čom sa líši práca vysokoškolského učiteľa u nás a v zahraničí?

"V zahraničí je v politológii, ale aj v iných spoločenských vedách oveľa väčšia špecializácia, keďže akademická komunita je početnejšia a etablovanejšia. U nás je stále málo špecialistov na jednotlivé témy a príliš veľa času sa venuje činnostiam, ktoré v zahraničí vykonáva administratíva a obslužní pracovníci."

Badali ste rozdiel v prístupe študentov k štúdiu?

"Áno, boli oveľa viac motivovanejší a zodpovednejší. Vedeli, že ich ďalšie možnosti oveľa viac závisia od ich výkonu ako od nejakých známostí. Myslím, že to najmä v USA vyplývalo z faktu, že si za svoje štúdium platili. Výrazne viac času venovali samoštúdiu a práci, ktorou si platili časť školného. Počas svojich krátkodobých prednáškových pobytov v krajinách západnej Európy som zase nadobudla dojem, že v niektorých krajinách bol vzdelávací systém až príliš veľkorysý a to často viedlo k jeho zneužívaniu, napríklad v Nemecku."

Bol vzťah medzi pedagógom a študentom iný?

"Do istej miery áno, lebo u nás ešte niekedy prevláda hierarchický vzťah. Na univerzitách v USA sú vzťahy oveľa otvorenejšie, aj keď najmä na súkromných univerzitách som niekedy mala pocit, že mladí profesori sú oveľa závislejší od študentov. Vyplývalo to zo systému záverečného hodnotenia, ktoré pre mladých pedagógov mohlo byť kľúčové pri získaní časovo neobmedzenej pracovnej zmluvy. Po jej získaní sa vzťahy stali hierarchickejšie napriek formálne veľmi priateľským zvyklostiam, napríklad profesorov študenti oslovujú krstným menom a podobne. Na európskych univerzitách to závisí od konkrétnej krajiny. Anglicko a Holandsko sa dosť podobali na americké univerzity, ale v Nemecku, Rakúsku a Taliansku sú profesori pre študentov akoby menej dostupní, vládne tu viac hierarchie, a to najmä ak ide o špičkového odborníka."

Sú nároky na vysokoškoláka v zahraničí vyššie?

"Myslím, že ide o rozdielne, a nie vyššie nároky. Tie vyplývajú z rozdielnych vzdelávacích systémov a tradícií akademických inštitúcií a taktiež z našich politických podmienok v minulosti. Väčšina pedagógov u nás, najmä v spoločenských vedách, nerozvíja dostatočne samostatné a kritické myslenie, schopnosť analyzovať a argumentovať. Skúšky sa potom často stávajú len memorovaním poznatkov, bez možnosti rozvíjať, poznať a ohodnotiť tvorivý vklad študenta. Spomínam si na skúsenosť jedného z našich prvých študentov, ktorí sa dostali na štúdium v zahraničí. Na začiatku nechápal, že jeho eseje boli nízko hodnotené, aj keď obsahovo nedostal nijakú vecnú pripomienku. Chýbal jeho vlastný kritický a tvorivý pohľad na vybranú tému." (or)