V dlhodobom záujme študentov o zahraničné vysoké školy stále vedie Česko. Analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková hovorí, že do značnej miery to vyplýva z dedičstva kvalitnejších vysokých škôl v Čechách ako na Slovensku. Neklesá však ani záujem o rakúske vysoké školy.
Študenti, ktorí absolvovali časť štúdia v zahraničí, hovoria, že rozdiel medzi univerzitným prostredím na Slovensku a v zahraničí je aj v tom, že vysoké školy tam študenta oveľa viac motivujú. Nie je to však zadarmo, škole sa treba venovať a tvrdo na sebe pracovať. Martina Ragasová, ktorá prostredníctvom programu Erazmus pobudla na belgickej univerzite, hovorí, že kým u nás študenti študujú popri práci, v zahraničí popri štúdiu pracujú.
Učitelia pod tlakom
Profesor Marián Neamtu pred dvadsiatimi rokmi skončil inžinierske štúdium na vtedajšej Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a už šestnásty rok pôsobí na americkej Vanderbiltskej univerzite, ktorá je považovaná za Harvard juhu. Hovorí, že rozdiel medzi slovenskou univerzitou, na ktorej získal diplom, a jeho súčasným pôsobiskom je v tom, že vyučujúci v Amerike sú pod veľkým tlakom, aby konali tak, aby boli študenti, ale aj nadriadení na dekanáte spokojní. Tento princíp ako taký je dobrý. V praxi však znamená, že spokojnosť vždy nesúvisí s tým, koľko sa študent naučí a vie, ale či sú študenti spokojní so svojou známkou. Ak to tak nie je, majú prostredníctvom anonymných hodnotení páky na to, aby dali vedenie univerzity vedieť, že sú nespokojní s niektorými zlými učiteľmi. Tieto tlaky spôsobujú, že známky študentov na amerických vysokých školách sú v priemere každým rokom lepšie bez toho, aby sa zvyšovala úroveň ich vedomostí.
Anonymné hodnotenie učiteľov vysokých škôl funguje už niekoľko rokov aj na našich vysokých školách, ale zatiaľ nemá takú váhu ako v zahraničí.
V Rakúsku je študent pre pedagóga partnerom
Daniel Neuwirt je študentom Ekonomickej univerzity vo Viedni. Keď končil v Bratislave pred piatimi rokmi súkromné gymnázium, vedel, že chce študovať niečo náročnejšie v cudzom jazyku. Pre Rakúsko sa rozhodol z dvoch dôvodov: je blízko, môže do školy podľa potreby cestovať a o jej Ekonomickej univerzite počul len dobré chýry. "Nesklamal som sa. Štúdium je flexibilnejšie ako na bratislavskej Ekonomickej univerzite. Tu si študent sám volí celý program, rozhodne sa, koľko predmetov chce robiť za semester. Škola mu síce predpíše počet skúšok, ktoré musí absolvovať, ale či ju skončí za štyri roky, alebo za sedem či osem, ak popri nej aj pracuje, záleží len na ňom," hovorí Neuwirt.
Oproti slovenským vysokým školám je rozdielny aj prístup pedagógov k študentom. "Sme pre nich partnermi, vzťah je založený na dialógu, dvere k profesorom sú stále otvorené. Študenti si môžu pomedzi učiteľov na prednáškach vyberať, a tak pedagógom záleží na hodnotení."
Neuwirt si pochvaľuje aj prepojenie štúdia s praxou. "Väčšinu predmetov prednášajú priamo ľudia z odborov. Napríklad o burze prednášal šéf frankfurskej burzy. Je úplne bežné, že profesori majú svoje firmy. Obsah výučby sa mení veľmi často a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám."
Štúdium práva nemusí byť len o drile
Bratislavčan Martin Flaškár (na snímke) tento rok končí štúdium práva na Univerzite Karlovej v Prahe. O rok si ho predĺžil, lebo dva semestre strávil na nemeckej univerzite. Chcel si zdokonaliť nemčinu. Už dnes brigáduje v zahraničnej advokátskej kancelárii.
"Pre Prahu som sa rozhodol aj pre renomé Univerzity Karlovej vo svete. Motiváciou bol aj život v internáte mimo rodiny, vedúci k väčšej samostatnosti" hovorí Martin.
V čom sú na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej lepšie podmienky? Študent Flaškár hovorí, že je to v kapacite známych profesorov v európskom meradle, ale aj v spôsobe výučby. "Tu je výučba viac založená na tom, že nás nútia uvažovať a premýšľať. Štúdium práva teda nie je len o drile, máme širší záber."
Za pozitívum považuje aj rok strávený na univerzite v nemeckom Münsteri. "Bol tu iný prístup k študentom, individuálnejší. Kým v Prahe je nás v ročníku veľa a profesori nemajú s nami bližší kontakt, tu to bolo voľnejšie, od prednášajúcich som cítil oveľa väčší záujem. Ponuka predmetov bola neporovnateľne širšia ako v Prahe. Zo skúšok sa nerobí taký strašiak ako u nás. Skúšky sa robia písomne a učitelia smerujú študentov tak, aby ich látku počas semestra naučili. Je to priebežná práca a skúška je iba jej zavŕšením. Skôr sa stáva výnimkou, že by ju niekto neabsolvoval. U nás v Prahe je bežné, že z desiatich skúšaných aj sedem skúšku neurobí," hovorí Martin Flaškár.
Nivelizácia školám škodí
Na Slovensku je jednou z najväčších bŕzd nivelizácia univerzít, hovorí profesorka Darina Malová, vedúca Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. "Práve ona málo rozlišuje medzi skutočnými univerzitami, čiže pedagogicko-vedeckými inštitúciami, kde sa spája výučba a výskum s pracoviskami a univerzitami, ktoré by napríklad v systéme USA mali maximálne štatút college, lebo ponúkajú len bakalárske, zvyčajne štvorročné štúdium."
Zahraničný diplom lepšie otvára dvere
Analytička Renáta Králiková hovorí, že väčšina slovenských škôl je na podobnej úrovni, takže otázka kvality študenta až tak nemusí zaujímať, všade dostane v princípe to isté. Taktiež zamestnávatelia nerobia zásadné rozdiely medzi diplomami z rôznych slovenských škôl. Náš diplom pre zamestnávateľa znamená len to, že daný človek má ukončené vysokoškolské vzdelanie. Inak posudujú diplom zo zahraničnej univerzity.
