Novoročný koncert Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute (rovnako ako vlani mu predchádzal silvestrovský koncert) sa stal skutočne príjemným prvojanuárovým úvodom.
Dramaturgia po dvoch rokoch opäť raz stavila na poslucháčsky osvedčenú tému a do dvoch častí koncertu pre svojich priaznivcov pripravila možno novoročne nenáročnú, no o to vďačnejšiu zmes známych úryvkov z diel ruských klasikov, francúzskej opery a či neodmysliteľných kúskov z dielní talianskych majstrov.
Optimistickú atmosféru naštartovali Glinkova predohra z Ruslana a Ľudmily, reprezentatívny valčík a zbor z Čajkovského Eugena Onegina a v závere prvej časti koncertu, po árii z Donizettiho Favoritky či predohre a habanere Bizetovej Carmen, temperamentné Polovecké tance A. P. Borodina.
Nasledovali jedna z minima orchestrálnych skladieb G. Pucciniho Preludio sinfionico, ária zo Saint–Saënsovho Samsona a Dalily, vrúcna modlitba Regina coeli a dojímavé Intermezzo z opery P. Mascagniho Sedliacka česť. Chýbať nemohli overené čísla z Verdiho diel Nabucco, Trubadúr či na záver majestátne finále 2. dejstva Aidy.
Pod sympaticky zanieteným vedením Leoša Svárovského, v súčasnosti stáleho hosťujúceho dirigenta Slovenskej filharmónie, účinkovali dobre pripravené domáce telesá, orchester a Slovenský filharmonický zbor (zbormajsterka Blanka Juhaňáková) a mezzosopranistka Jolana Fogašová, ktorá v Regina coeli opäť potvrdila opodstatnenosť svojej inklinácie i k dramaticky sopránovému repertoáru.
Autor: Eva Planková (Autorka je hudobná publicistka)