Pre Georgija Ilieva to mala byť noc osláv. Futbalisti jeho Lokomotívy Plovdiv práve vyhrali 1:0 nad OFK Belehrad a dostali sa tak do prvého kola Pohára UEFA. Sedel vo svojom Buddha bare v čiernomorskom meste Burgas a z mobilu volal priateľom, aby ich pozval na nočnú pitku.

Párty sa však skončila predčasne, keď Ilieva zasiahla do srdca guľka a namieste ho zabila.

"Telefonoval som s Georgijom, keď bol zavraždený," spomínal generálny manažér Lokomotívy Emil Nakov. "Počul som ohlušujúci zvuk a potom som počul, ako sa telefón šmýka po jeho šatách. Nechápal som, čo sa deje. Zavolal som naspäť, ale nikto nebral."

Hrdina, typický gangster

Pre niektorých bol Iliev, bývalý národný majster v zápasení, hrdinom pre svoj prínos bulharskému futbalu a pre zmysel k potrebám obyčajných ľudí. "Pracoval v prospech tisícok ľudí, ktorí boli vylúčení zo systému v dôsledku politických zmien," povedal Nakov, Ilievov priateľ. "Dal príležitosť deťom, na ktoré štát zabudol."

"Georgij Iliev urobil veľa pre bulharský futbal," povedal tréner národného mužstva Christo Stoičkov. "Vložil veľa peňazí. Platil dane a podporoval, čo štát zanedbal, aby pomohol rozvoju športu."

Pre mnohých bol však Iliev len lump, typický postkomunistický gangster, ktorý premenil Bulharsko na bahnisko organizovaného zločinu. "Bol jedným z najväčších zločincov Bulharska," povedal Cvetko Cvetkov, generálny tajomník ministerstva vnútra po Ilievovom pohrebe. "Čoskoro už nebude viac takých ako bol on."

Podozrivý biznis

Georgij Iliev sa narodil v Bulharsku v roku 1966 a v sedemnástich ho odsúdili za krádež. Jeho sľubnú kariéru zápasníka ukončilo odsúdenie za znásilnenie v roku 1986. Dostal za to jedenásť rokov, ale odsedel si len päť.

Kým Iliev vyšiel z väzenia, komunizmus padol a jeho brat Vasil, majster v zápasení a šéf bulharského zápasníckeho zväzu, sa stal jedným z raných mafiánskych šéfov v krajine. Firma Vasil Iliev Security (VIS) poskytovala "ochranu" v Sofii, kým ju v roku 1994 vláda nevyhlásila za nelegálnu. Nástupnícka spoločnosť VIS 2 pokračovala v podnikaní po tom, čo bol jej majiteľ v apríli 1995 zavraždený.

Po Vasilovej smrti upevňoval Georgij svoje záujmy v spoločnosti VAI Holding, ktorá sa oficiálne venovala turizmu, nehnuteľnostiam, záhradníctvu a importu a exportu, no podľa polície slúžila ako zástena na pašovanie drog a výpalníctvo. Georgijovi sa darilo vyhýbať problémom so zákonom - v roku 2003 ho oslobodili z obvinenia z výtržníctva, ktoré si vyslúžil napadnutím majiteľa sofijského nočného klubu Biad v roku 2000. A to i napriek tomu, že ho uskutočnil v sprievode desiatich ozbrojencov VAI a bitka prebehla pred svedkami. Policajné vyšetrovanie údajnej krádeže áut a falšovania dokumentov tiež nič neprinieslo.

Spätne sa však dá povedať, že slučka okolo Ilievovho krku sa sťahovala. Počas štyroch rokov pred jeho zabitím zomrelo v Bulharsku viac ako šesťdesiat mafiánov v údajnej vojne o kontrolu nad obchodom s drogami, ktorú médiá označovali aj za pokus bulharských tajných služieb "vyčistiť" krajinu pred plánovaným vstupom do Európskej únie v januári 2007.

Tatiana Dončeva, poslankyňa bývalej vládnej socialistickej strany povedala, že vraždy boli súčasťou oficiálnej kampane na ututlanie pravdy. "Boli pokusom zmazať všetky stopy, ako vplyvní podnikatelia nadobudli svoje bohatstvo po páde komunizmu," povedala.

Bez konca

Krátko po Ilievovej smrti oznámila bulharská polícia raziu proti organizovanému zločinu a získala dôkazy o prepojení Ilieva na obchod s drogami ešte pred jeho vraždou. Prečo bolo náhle prerušené skoršie vyšetrovanie Ilieva za krádež, napadnutie a falšovanie, povedať nevedela.

Ilievovho vraha identifikovali ako Srba, ktorý do Bulharska pricestoval s OFK Belehrad prezlečený za fanúšika. Vyšetrovatelia poznamenali, že guľka do srdca je spôsob popravy obľúbený medzi srbskými vrahmi.

Mŕtvi prezidenti

Po tom, čo sa v máji tohto roku stal prezidentom Lokomotívy, bol dvoma guľkami do hlavy zavraždený aj Alexander Tassev. Je to tretí zavraždený prezident klubu za tri roky a pätnásty prezident bulharského futbalového klubu, ktorého zavraždili za posledných dvanásť rokov.

Nie je ťažké zistiť, prečo je futbal v Bulharsku taký nebezpečný. Profesionálny šport priťahuje peniaze a na Balkáne sú peniaze spojené s organizovaným zločinom. Aj keď v Bulharsku ako členskej krajine EÚ by mal vládnuť zákon, prípad Taseva pripomenul, že o mnohom rozhodujú skôr kriminálnici než polícia.

Zdroje: Erik Bielderman, "Death of a Loko president", The Observer, September 25, 2005; Southeast European Times, "Bulgaria steps up fight against organized crime", August 26, 2005; Plamen Kulinski, "Crime in Bulgaria out of control", AIM Sofia, February 1, 2001;