Rodičovský sen o tituloch, medailách či veľkých zárobkoch v dospelosti je zlý štart do kariéry. Stačí urobiť všetko pre to, aby dieťa nepreflákalo mladosť.
BRATISLAVA. Slovenský šport stojí a padá na rodičoch. Čím ďalej, tým viac. „Až príliš,“ vzdychá podpredseda Slovenského olympijského výboru Vladimír Miller.
Anketa športovcov roka 2007 bola toho nad slnko jasnejším dôkazom. Štyroch z prvej desiatky vychovali a dodnes trénujú vlastní otcovia. Štyroch ďalších otcovia viedli v istých fázach ich športového vývoja. Aj rodičia ďalších dvoch zohrali či zohrávajú významnú rolu v kariére svojich detí.
Škoda preflákať mladosť
„Anketa ukazuje, že slovenský šport je čím ďalej tým viac závislý od rodičov, a čím ďalej tým menej od systému výchovy talentov,“ priznáva Miller.
Jeho veličenstvo rodič. Slovenský šport sa mu zavše klania až prihlboko. Najmä, keď je rodič donátor a mecenáš. Zvlášť v kolektívnych hrách.
O slávnej športovej kariére svojich detí snívajú desaťtisícky rodičov. Tisícky do ich prípravy vrážajú značnú časť rodinného rozpočtu. Len desiatky však dokážu do synovej či dcérinej budúcnosti vložiť aj čosi, čo je na nezaplatenie: trénerský kumšt.
Otcovia-tréneri, poznajúc vzorec pravdepodobnosti úspechu, o ňom sprvu vôbec nesnívajú. Svoje deti vedú k športovaniu bez ilúzií a začínajú z úplne iného konca.
„Nám šlo najmä o to, aby deti nepreflákali mladosť, lebo to by bola škoda,“ tvrdí naturalizovaný Trnavčan Libor Charfreitag starší, otec tretieho najlepšieho kladivára tohtoročných majstrovstiev sveta.
Hovorí v množnom čísle, aj za manželku. Charfreitagovci sú vrhačská família: otec bývalý kladivár, mama bývalá guliarka. „Obaja sme športovali takmer do štyridsiatky. Deti vyrastali s nami na štadióne. Nemali inú možnosť,“ smeje sa.
Rodina je alfa a omega
Hochschornerovci sú ten istý prípad, ibaže z vody. Aj Peter a Pavol sa potatili i pomamili zároveň. Podobne ako ich o dva roky staršia sestra Eva, ktorá žala úspechy aj v raftingu.
Otec, technik telovýchovnej katedry bratislavskej filozofie, brával so sebou na univerzitné kurzy najskôr ju a potom aj mladšie dvojičky.
„Rodina je alfa a omega všetkého,“ vraví Peter Hochschorner senior. „Je svätá. Drží pokope v dobrom aj v zlom. Otec dá deťom aj posledné. Môj ma tak vychoval: My sme už žili, teraz oni musia.“
Charfreitag pôvodne tiež nebol tréner. „Musel som sa starať o obživu. Tridsať rokov som robil na zmeny. Mám za sebou dvetisíc nočných. Žena chodila na rodičovské združenia, ja s deťmi na tréning. Neraz aj v nedeľu. Iné rodiny šli na prechádzku, my na štadión. Našťastie, mali sme ho v susedstve.“
Bývalý popredný vodný slalomár Jozef Martikán dotiahol svojho syna k prvej svetovej seniorskej medaile (v šestnástich!) ako majster odborného výcviku na liptovskomikulášskom štátnom majetku.
Stačí ukázať cestu
Najlepší príklad je osobný.
„Každý syn sa vidí v otcovi a ak športuje, v istej fáze ho túži nasledovať,“ myslí si Ladislav Velits, bývalý cestný cyklista, otec tohtoročného majstra sveta do 23 rokov. „V tom sú rodičia-športovci vo výhode. Ak deti čímsi neznechutia, osvoja si ich životný postoj, životné hodnoty, životnú filozofiu. Nikdy by však nemali dopustiť, aby deti prijali za svoju métu ich športové výsledky. To môže ubíjať. Rodič má deťom ukázať cestu k športu a utvoriť im na športovanie podmienky.“
Dnešné hviezdy slovenského športu tromfli svojich predkov aj preto, že ich rodičia neboli superhviezdami. Ich deti to budú mať ťažšie.
Rodič to má ľahšie
„Miša bavilo učiť sa nové. Navyše, bol počúvavý,“ chváli syna Jozef Martikán, otec už štvornásobného športovca roka. „Dnes už mu neviem toľko poradiť ako voľakedy. Ani to nečaká a ani to veľmi nepotrebuje. Už sám vie, čo potrebuje.“
Podľa neho, „najdôležitejšou úlohou trénera je naučiť zverenca trénovať, a to bez ohľadu na to, či ide o vlastného, alebo susedovho syna“.
Martikán je kanoistickým a Charfreitag zasa atletickým trénerom roka. Keby sa udeľovali rodičovské ceny, získali by aj tie. A právom.
Kanoistický šéftréner Pavol Blaho by jednu udelil aj vodnoslalomárskemu koučovi Hochschornerovcov: „Takmer zásadne ide so svojimi synmi ťažšou cestou. Keď už si súperi myslia, že ich majú, trúfnu si ísť do rizika, buchnú extrém a nájdu cestu, ako zasa vyhrať.“
„Rodič, ktorý je zároveň trénerom, to má ľahšie,“ uznáva Martikán starší. „Na tréningu si môže dovoliť byť tvrdší. Prinajhoršom doma sa to utrasie.“
„To je fakt,“ pritakáva Velits. „Doma je viac času a priestoru si dovysvetľovať to, čo sa na tréningu nie vždy dá či stihne. Aj situácie, v ktorých rodič-tréner prestrelí.“
Chýr „tvrdého muža“ ide aj o Timotejovi Zuzulovi, otcovi lyžiarky Veroniky. Dcéra ho však bránila ešte aj na vyhlasovaní topšportovcov roka: „Pokladajú ho za extrémistu. Keby však nebol taký, aký je, sotva by som dosiahla to, čo som dosiahla.“
Je veľa nekritických
Renomovaný šéftréner slovenskej kanoistiky Pavol Blaho má nadhľad. Nie je zaťažený rodičovským videním, ale ani averziou k rodičovskému fanúšikovstvu. Pravda, ak nie je bezbrehé.
„Bez rodičovského vkladu to už dnes nejde. Čas, keď sme v šestnástich mali kajak aj sústredenia zadarmo, patrí minulosti,“ priznáva. „V menších športoch, ako je náš, majú rodinní príslušníci prevahu aj na tribúnach. Žiaľ, veľa rodičov je nekritických. V individuálnych športoch to našťastie nie je až také krikľavé, lebo sú merateľné. V kolektívnych hrách, ako počúvam od kolegov, však neraz rozhodujú tlačenky. To smeruje k znechucovaniu detí z menej majetných rodín, a to určite nie je cesta k napredovaniu slovenského športu.“
V páre to ide lepšie, najlepšie vo dvojičke
Dvojičky, to je naše. V prvej desiatke slovenského športového roka 2007 sa v torzovitej podobe ocitli hneď tri. Okrem Hochschornerovcov aj guliar Mikuláš z vrhačských dvojičiek z Paty a cestár Peter z púchovských cyklistických dvojčiat Velitsovcov.
Aj Hossovci sú dvaja, okrem Mariána aj Marcel. Podobne Ostrčilovci, nielen Marián, aj Mário. A aby sme nezabudli: Riszdorferovci, kmeňový fundament ká štvorky.
„Starší vždy ťahá mladšieho. To je zákonité a zároveň pôvabné,“ nadchýna sa kanoistický šéftréner Blaho.
„Milovať bicykel je málo, ak na ňom naozaj chcete niečo dokázať, musíte ho žrať,“ vravel svojim dvojičkám Ladislav Velits, ktorý spolupracoval so svojím bratom.
Velits nezažil so svojimi synmi vážny problém. Ani Hochschorner. „Zažrali sa do športu. Akurát ich nemôžem presvedčiť, že robia chybu, keď podceňujú regeneráciu.“
Aj Ostrčilovci sú dvaja. Nevraviac o Konopkovcoch, ktorí preteky súrodenca podľa vlastného vyjadrenia prežívajú intenzívnejšie ako vlastné. Keby to tak bolo s Hossovcami, musia sa roztrhať na dvojo. S otcom dokonca na trojo.
(mo)
Príbuzní v pozadí
1. Michal Martikán. Od začiatku ho trénuje otec Jozef, bývalý reprezentant vo vodnom slalome, pred nástupom do funkcie profesionálneho trénera majster odborného výcviku na Štátnom výcviku v Liptovskom Mikuláši.
2. Libor Charfreitag. Otec, takisto Libor, bol kladivárom, mama Eva guliarkou a vrhom sa venovali či venujú všetky ich tri deti. Počas pobytu v Dallase (zima, jar) ho vedie Dave Wollman, po zvyšný čas roka otec, ktorý je aj šéftrénerom vrhov slovenského zväzu.
3. Peter a Pavol Hochschornerovci. Sú z vodáckej rodiny: mama Gabriela bola kajakárka, otec Peter kanoista. Ako technik na telovýchovnej katedre brával na splavy aj deti. Okrem dvoch zlatých svojich synov sa v trénerskej úlohe pričinil aj o Minčíkov olympijský bronz.
4. Marián Hossa. Otec František, bývalý výborný hokejový obranca, ho zaviedol do trenčianskej prípravky, keď mal sedem rokov. Neskôr ho, podobne ako ďalšieho syna Marcela, viedol ako tréner
v slovenskej reprezentácii.
5. Daniela Hantuchová. Mama Marianna je jej manažérkou. Stará mama Helena, bývalá tenistka, ju doviedla na dvorce.
6. Veronika Zuzulová. Otec Timotej je od začiatku lyžiarskej kariéry až dodnes jej trénerom.
7. Martin Tešovič. Otec, okrem toho, že ho inšpiroval dvíhaním činiek, mu zabezpečil financie na účasť na prvom juniorskom svetovom šampionáte, ktorý odštartoval jeho kariéru. Potom ďalšie pre zväz, aby vyslal výpravu aj na seniorské MS.
8. Peter Velits. Ladislav, otec majstra sveta do 23 rokov v cestnej cyklistike bol tiež cyklista, podobne ako jeho brat Tibor. Obaja sa spolu starali o výkonnostný rast dvoch Ladislavových synov, Petra aj Martina: jeden najmä ako tréner, druhý ako kouč.
9. Marián Ostrčil. Otec Jaroslav je dnes šéfom kanoistického zväzu a Asociácie telovýchovných jednôt a klubov SR. Dávno predtým však jeho, aj brata Mária, inšpiroval láskou k vodáctvu a naučil prvým záberom vo vode.
10. Mikuláš Konopka. Vrhačské dvojičky, senzačný guliarsky európsky halový šampión Mikuláš a kladivár Miloslav, mali jedinečnú podporu v otcovi, ktorý istý čas pôsobil ako ich osobný tréner. Dnes oboch v Dukle Banská Bystrica trénuje švagor, sám ešte aktívny guliar Milan Haborák.
