S napätím očakávaná novela o Českej televízii mala byť po odchode riaditeľa Jiřího Hodača a odvolaní Rady ČT tým, čo malo vrátiť pokoj na Kavčie hory aj na Václavské námestie. Práve nové pravidlá pre voľbu rady aj riaditeľa totiž mali zaručiť, že sa česká verejnoprávna televízia znova nestane ubytovňou pre revoltujúcich zamestnancov a zakázaným miestom pre vlastného riaditeľa, ktorý bude so svojím potulným ansámblom predvádzať užasnutým divákom normalizačné kúsky.

Očakávania sa nenaplnili

Novela mala vylúčiť aj to, že sa Rada ČT bude namiesto bdenia nad nestrannosťou správať ako vzdorovitá partia pubescentov. Zároveň sa čakalo, že schvaľovanie zákona potvrdí rozkol medzi opozičnozmluvnými partnermi: vládnymi sociálnymi demokratmi a nevládnymi občianskymi demokratmi. Zatiaľ čo prvú časť predpokladov preveria až nasledujúce týždne, posledná predpoveď sa nielen nenaplnila, ale bola postavená na hlavu.

Novela zákona o ČT bola schválená v noci z piatka na sobotu, dve minúty pred treťou hodinou rannou, a teda aj koncom predĺženého stavu legislatívnej núdze. Zatiaľ čo ešte niekoľko hodín predtým sa zdalo, že výsledok bude závisieť od dohody ČSSD so štvorkoalíciou, počas búrlivej debaty narazila kosa na kameň, či skôr na kamene dva. Tým prvým bola pre sociálnych demokratov ťažko stráviteľná požiadavka, aby členov Rady ČT volil spoločne s Poslaneckou snemovňou aj Senát.

Stretnutie šéfov

Druhým a zrejme hlavným míľnikom však bola schôdzka duchovných otcov opozičnej zmluvy - Miloša Zemana a Václava Klausa. Po ich stretnutí prišlo prekvapujúce oznámenie: ODS podporí vládny návrh, a to v akejkoľvek podobe. To sa nakoniec aj stalo a štvorkoalícii zostali oči na plač: Senát (kde má štvorkoalícia na rozdiel od snemovne hlavné slovo) by do zloženia rady nemal rovnako ako prezident hovoriť ani v budúcnosti. Práve hornou komorou však musí novela rovnako ako prezidentským úradom preplávať, čo sa v tejto chvíli nezdá príliš pravdepodobné.

Štvorkoalícia (KDÚ-ČSL a Únia slobody) pri nočnom schvaľovaní novely - rovnako ako pri povolebnom vytváraní vlády - opäť doplatila na prehnanú sebaistotu a chorobnú neústupčivosť vo chvíli, keď môžu zabrániť horšiemu riešeniu.

Poslanecké veto

Samotná novela sa pokúša minimalizovať nebezpečenstvo, že sa kríza okolo ČT nebude opakovať. Zrejme najdôležitejším bodom je ustanovenie, podľa ktorého by členov rady odteraz nenavrhovali poslanci, ale rôzne združenia - od kultúrnych cez odborové až po náboženské. Zvyšuje sa aj počet členov rady - zo súčasných deviatich na pätnásť. Zároveň sa zriaďuje nový orgán - dozorná komisia - ktorá by bola podriadená rade a jej úlohou by bol starostlivý dohľad na hospodárenie ČT. Väčší dôraz sa kladie aj na politickú nezávislosť členov rady - pokiaľ by sa člen „dopustil takého konania, ktoré spochybňuje jeho nezávislosť alebo nestrannosť“, môže byť odvolaný. Samotné rozvedenie a doplnenie formulácií zo starého zákona však nestačí, koniec koncov, zabrániť kríze v ČT sa dalo aj rešpektovaním doterajšej normy. Novela je predovšetkým víťazstvom poslaneckej snemovne. Nie preto, že získala dočasnú právomoc zvoliť dočasného riaditeľa, ale preto, že poslanci majú mať naďalej moc voliť členov rady (z návrhov prichádzajúcich zvonka si poslanci rovnako nakoniec môžu vybrať tých, ktorí sa im budú páčiť). Snemovňa navyše dostala viac možností na ich odvolanie a bude môcť prostredníctvom rady a dozornej komisie viac vidieť - a teda nepochybne aj hovoriť - do hospodárenia ČT.

Pritom to bol práve parlament (najmä ODS a ČSSD), kto menovaním nevhodných kandidátov do Rady ČT celú krízu spôsobil. Okrem toho, keď a či vôbec novela vojde do platnosti a aké to bude mať dôsledky, sa objavila ešte jedna dôležitá otázka: čo tak prekvapujúco a narýchlo dalo Zemana s Klausom opäť dohromady?

PRE SME - PETR PEŠEK, redaktor TV Prima