Kto je Rakúšan a kto je Slovák, sa dalo včera na rakúskom priechode Petržalka – Berg rozlíšiť celkom ľahko. Slováci boli veselší. Občas sa usmieval aj slovenský premiér Robert Fico.

To, že Rakúsko má z rozšírenia Schengenu skôr obavy než radosť, pripomenul aj prejav kancelára Alfreda Gusenbauera. „Schengen, to nie je kriminalita, neistota,“ hovoril. Tieto slová boli zjavne určené Rakúšanom.

VIDEO: Fico a Gusenbauer symbolicky prepílili hraničnú rampu

Fico s Gusenbauerom prepílil na priechode drevenú závoru. Pôvodne mali píliť len symbolicky. Závora bola totiž už napílená a podľa organizátorky to malo vyjsť na päť pohybov pílkou sem a tam. Drevo však bolo tvrdé, a tak premiér a kancelár pílili dlhšie a silnejšie. Napokon prikročil aj prezident Ivan Gašparovič a závoru skúsil prelomiť.

Premiér: Je to fascinujúce

„Sú historicky ojedinelé udalosti, na ktorých sa nemáme príležitosť zúčastniť počas celého života, lebo ľudský život je na to prikrátky,“ povedal premiér Fico. Podľa neho „je fascinujúce“, že od tejto noci budú môcť ľudia prejsť štyritisíc kilometrov schengenského priestoru bez toho, aby ich niekto zastavil a kontroloval.

„Rozšírenie Schengenu potvrdzuje, že Európska únia je projektom pre ľudí,“ tvrdí premiér. Zabezpečenie s Ukrajinou je podľa neho obrovským záväzkom nielen voči Európe, ale aj voči „dobrému susedovi“ Ukrajine, „že sprísnené kontroly nebudú mať vplyv na rozvoj vzťahov“.

Na hranici Petržalka – Berg bol aj starosta luxemburského mestečka Schengen Roger Weber. Rozprával, ako francúzsky prezident Francois Mitterrand ani nevedel, kde jeho mesto je, keď podpisovali zmluvu o spoločnom priestore.

Oslavujú prevažne starší

Na hraničný priechod prišli najmä starší ľudia, ktorí si ho pamätali ešte z čias socializmu.

„Pre našu rodinu je to historická udalosť. Považujeme to za splnenie nášho sna a osobnej slobody, po ktorej sme túžili,“ povedala Mária Binčíková. S manželom pochádzajú z pohraničnej obce Gajary a pamätajú si, ako tam ešte malé deti v škole učili, aby udali každého cudzieho v obci.

„Z malých detí robili špicľov a pomocníkov pohraničnej stráže. Koľkokrát sa stalo, že ak niekto prišiel na návštevu a deti ho nepoznali, tak ho udali.“

František Binčík považuje za symbolické, že sa hranice otvárajú v deň Stalinových narodenín.

„Túto závoru pokladám za Stalinovu.“ Práve Stalin oddelil Československo od západu. „Osemnásťroční ľudia dnes ani nevedia pochopiť, čo sa deje, tak ako my sme nevedeli pochopiť, čo bolo pred vojnou.“

Na prísne kontroly spomína aj Koloman Prokop. „Vyzliekli ma tu donaha niekoľkokrát. Na nášivke na košeli zistili, že nie je naša a musel som platiť clo. Je to veľká senzácia, ktorú zažijem len raz za život.“

Že doňho strieľali, nám nepovedali

Sestra na hranici zastreleného Milana Plecha je rada, že nič podobnésa už nestane.

Zatiaľ čo väčšina Bratislavčanov sa včera tešila, že môžu pohodlne jazdiť do Rakúska, bratislavská dôchodkyňa Anna Grúberová sa v mysli vracala k tomu, čo sa stalo 1. decembra 1963 na hraničnom priechode Petržalka – Berg. Zastrelili jej tam vtedy 17­ročného brata.

Milan Plecho (na snímke archívu Ústavu pamäti národa) sa pokúsil ujsť na západ s kamarátom Karolom G. Matka mu zomrela, keď mal päť rokov a s macochou bývať nemohol. Hľadal si prácu, ale napokon sa rozhodol pre cestu na západ. Pôvodne uvažovali, že ujdú na člne, napokon sa rozhodli pre nákladné auto. Chceli preraziť závoru, ale nepodarilo sa. Pohraničná stráž po nich začala strieľať. Milan po niekoľkých týž­dňoch v nemocnici zomrel, kamarát prežil. Veliteľom brigády, ktorej príslušníci zakročovali, bol podplukovník Ondrej Šedivý.

Plechova sestra Anna Grúberová o tom, že jej brat chce ujsť, nevedela, v rodine to vôbec nevedeli. „Nikomu nič nepovedal, bol veľmi skromný,“ hovorí dnes 73–ročná pani. Čo sa na hranici stalo, sa dozvedeli až potom, ako otca predvolali na výsluch na Bezručovu ulicu.

„Dva mesiace ležal nepohnutý, bolo to utrpenie,“ spomína, ako brat zomieral. Po jeho smrti mali príbuzní, ktorí nosili jeho meno, problémy. Ona nie, bola už vydatá.

Otvorenie hraníc dnes víta. „Je to dobre, len jedného sa obávam, či k nám nebudú chodiť tí najhorší. Ale kto chce a má na to, nech chodí aj po celom svete,“ povedala.

Ona sama toho veľa nacestovať nestihla. „V roku 1985 som bola za odmenu v Sovietskom zväze, Maďarsku a vo Viedni.“

Meno Milan Plecho je aj na pamätníku obetí, ktorý stojí na Devíne. Sestra hovorí, že je to aspoň aké­také zadosťučinenie.

Pri úteku na hranici so Spolkovou republikou Nemecko a Ra­kúskom od roku 1948 do roku 1989 zomrelo podľa Ľubomíra Morbachera z ÚPN najmenej 400 občanov a okolo 600 príslušníkov pohraničnej stráže. Len dvanásť z nich pri stretnutí s „ozbrojeným narušiteľom“. Ostatní spáchali samovraždu, stúpili na mínu, mali autonehodu či inú nehodu.

Monika Tódová

Pošta vydala kupóny s logom Schengenu

Slovensko si vstup do schengenského priestoru vydaním poštovej známky nepripomenulo. Ministerstvo vnútra si u Slovenskej pošty za 40­tisíc korún objednalo 4­tisíc známok s hradom Devín a kupónom, na ktorom je logo Schengenu.

Známky s kupónom a akýmkoľvek motívom si na pošte môže objednať ktokoľvek. Na kupón si ľudia najčastejšie nechávajú vytlačiť vlastnú fotografiu.

Filatelista František Fedor hovorí, že známka s kupónom s logom Schengenu má význam marketingový, a nie zberateľský.

(mp)