Miniatúra Anny Gruskovej je inšpirovaná situáciami a postavami Viedenčana Arthura Schnitzlera. Grusková dielo tohto milého „pornografa“ dobre pozná, na malú ochutnávku jeho vášne a noblesy nás pozvala aj z pozície režisérky.
Dialógy sú napísané s takmer bulvárnym švihom. Témy sú vopred jasné – únavná láska a ešte únavnejšia nevera, peniaze, postavenie, deti – jednoducho život.
Pozerá sa na to príjemne, ľahko sa to počúva. Herci hrajú so šarmom, pôsobia dokonalo ako štandardné ikonky muža a ženy. On v čiernom dobre padnúcom obleku, ona v bielych šatách základného strihu. Zmeny prostredí naznačujú len jemné posuny španielskej steny. Oskar Rózsa skomponoval do predelov neutrálnu hudbu. Celé to trvá tak dlho, čiže krátko, že sa nikto nezačne ošívať na stoličke.
Klady inscenácie sú však zároveň aj jej limitmi. Vtipným pohľadom na aspekty mužsko-ženských vzťahov chýbajú prekvapivejšie pointy či rafinovanejšie prepojenie minipríbehov. Čistota zvolených jazykových i inscenačných prostriedkov ide trochu na úkor intimity a autenticity.
Mohli by to byť príbehy jednej dvojice alebo aj celkom rozdielnych ľudí, píšu tvorcovia, a práve to je na zváženie. Boli tí všetci chlapi skutočne takí podobní? Oceňujem, že sa protagonisti pri charakterizácii svojich postáv neuchýlili k banálnym trikom, viac diferencovanosti by však nepoškodilo.
V aktualizovaných príbehoch navyše stále cítime femme fatale z prelomu minulého storočia, ženu, ktorá bola celú noc náročná na svojich ctiteľov, lebo sama ráno do práce nevstávala, respektíve ženu, ktorá sa bála prejaviť lásku, lebo by prišla o privilégiá dobre platenej manželky.
Komorné duo nie je šokujúcim pokrmom, skôr chuťovkou ponúkanou v zábavnej spoločnosti.
Anna Grusková: Päť chodov pre dvoch
Hudba: Oskar Rózsa
Kostýmy: Jana Lieskovská
Scéna: Slavo Bachorík
Réžia: Anna Grusková
Hrajú: Lucia Hurajová, Marek Majeský
Premiéra 15. decembra 2007 v Štúdiu 12 v Bratislave
