Chudobní ľudia, teda väčšina Kubáncov, nemá na nejaké veľké rozvahy o politike čas. Celý deň totiž bežný človek strávi tým, že zháňa niečo na stôl, snaží sa prepraviť z jedného miesta na druhé, premýšľa, ako prísť k peniazom.
Takmer nadľudskou úlohou je získať nejaký liek, alebo ako zohnať lekára, ktorý mu ho predpíše. Za zamyslenie preto stojí skúsenosť jednej panej, ktorá stála v dlhom rade pred lekárňou. „Viete, matka raz išla na návštevu do Ameriky a zostala tam,“ hovorila.
Na Kube, kde chodila celý život do práce, brala 85 pesos dôchodku, ktoré jej nestačili ani na kávu. V Amerike, kde nepracovala nikdy, jej mesačne dávajú 400 dolárov a k tomu ešte špeciálne potravinové lístky. „Tak mi teda povedzte, kto je tu ten zlý,“ pýta sa žena.
Situácia starých ľudí na Kube je neúnosná. Ich život je rozdielny od toho, aký má vodca Fidel Castro (na snímke ČTK/AP). Majú slabé dôchodky, a preto si musia nejakým spôsobom privyrábať. Na ulici predávajú cigarety alebo ovocie, čo si vypestujú na dvorčeku, a pri „obchode“ riskujú, že ich zadrží polícia, udelí im pokutu a prípadne im všetok tovar zhabe.
I môj otecko odišiel po rokoch na dôchodok. Mesačne poberal 94 pesos, ale veľmi dôležité lieky, ktoré musel užívať až do konca života, sa predávali v jednom jedinom obchode za 10 dolárov. Nebyť príbuzných z Ameriky, nemohol by si lieky vôbec obstarať.
Autor: Amarilis C. Rey, nezávislá novinárka Havana
